Tento príbeh sa skutočne stal.
Tým samozrejme nechcem povedať, že všetky moje ostatné príbehy sú vymyslené. :-)
Rozdiel je iba v tom, že tentokrát ide naozaj o vážnu tému.
Uverejňujem ho so súhlasom mladej ženy, o ktorej vám mienim niečo porozprávať.
A zároveň vás poprosím o to, aby sa každá z nás pokúsila pozrieť na svet jej očami.
Očami zneužívaného dieťaťa.
Nikdy totiž neviete, či vo vašom okolí nie je dieťa, ktoré práve prežíva niečo podobné.

Spoznala som ju úplnou náhodou. Je kamarátkou mojej mladšej sestry, má 24 rokov, je inteligentná, milá, práve spromovala na lekárskej fakulte a momentálne je jej jediným cieľom vybaviť si nádhernú svadbu s tým najúžasnejším chlapcom na svete.
Volá sa Katka, má kopu priateľov, stále úsmev na tvári a neisté oči, plné skrytej bolesti, ktorú tam objaví len veľmi vnímavý človek.
Nespomínam si, ako prišlo k tomu, že mi porozprávala o svojom detstve, kde bola zneužívaná, to, ako tento rozhovor začal zatienilo to, čo som sa dozvedela behom ďalšej hodiny. Možno sa len potrebovala vyrozprávať, možno prosí o pomoc a možno len chcela konečne dať bodku za svojou doterajšou bolesťou.

Začalo to, keď mala asi 5 rokov. Mala najúžasnejšieho kamaráta, ktorý bol mladším bratom jej matky. Mal 16 rokov a v jej očiach to bol veľký ujo, ktorý jej čítaval rozprávky, hrával sa s ňou stolný futbal a vozil ju na kolotoč. Až do toho dňa, keď bola u nich a návšteve a pod zámienkou hry na stolný futbal ju zaviedol do spálne jeho rodičov. Zamkol dvere, vraj aby ich niekto nerušil a povedal jej, že sa idú hrať skvelú hru, len sa musí vyzliecť. Ona ako dôverčivé, ešte nehanblivé dieťa sa vyzliekla, čo vzápätí urobil aj on.
To, čo nasledovalo potom, nebudem rozpisovať. Najhoršie na tom bolo to, že ju nezneužil úplne.
Postaral sa, aby nemala zranenia, dokonca zostala aj po tomto „neporušená.“
Vedel presne, ČO si môže dovoliť.
Nepotreboval dôkazy svojho činu, išlo mu len o vlastnú rozkoš.

Plakala, prosila ho, aby skončil, ale nemala proti nemu šancu.
Keď to skončilo, obliekol ju, usušil jej slzy a znovu bol tým dobrým strýčkom, ako dovtedy. Toto všetko sa stalo za dverami, kde bola celá ich rodina. Za dverami počula smiech vlastnej matky a také, ako sa s jej otcom láskavo prekárali. Nikto z nich netušil, čo sa vedľa deje s ich dievčatkom. Všetci mu verili, veď je to predsa úžasný ujo, ktorý svoju neterku zbožňuje. Toto trvalo dva roky. Za tie dva roky ju pravidelne pod zámienkou hier lákal do spálne. Poslušne plnila, čo od nej žiadal. Vydieral ju, povedal jej, že ak sa s ním nebude hrať ona, bude sa hrať on s jej o rok mladšou sestričkou, ktorú zbožňovala. Ku strachu o seba sa pridal ešte i strach o jej malú, bezbrannú sestru. To dievča malo už v siedmych rokoch odžité svoje peklo. Dva roky ju zneužíval.

Dva roky si nikto z ich rodiny nevšimol absolútne nič. A ona za nikým neprišla, nikomu sa nezdôverila, pretože v mysli mala stále tú chvíľu, keď jej rodičia, celá jej rodina, celý jej doterajší svet sedel vedľa v miestnosti, tak blízko a zároveň tak ďaleko...a nikto jej nepomohol.
Asi za dva roky, (chodila do druhej triedy) s tým prestal.
Z ničoho nič.
A neuveríte, asi nejakými chodníčkami nevyspytateľnej, milosrdnej psychiky na to zabudla. Aspoň na čas.

Kým si niekde v puberte nenašla prvú lásku. Keď si chceli dať prvý bozk, všetko sa jej to znovu vynorilo. Plač, bolesť, poníženie.
Zanevrela na chlapov, zanevrela na svet. Znova. Trvalo dlhé roky, kým sa nezmierila s tým, čo sa stalo. Pokúsila sa s tým vyrovnať, hľadala lásku a zároveň odmietala každý dotyk, odmietala telesnú blízkosť, odmietala samú seba. Potom prišla na báječný spôsob, ako sa s tým všetkým vyrovnať.

Začala o tom rozprávať. Prestala byť uzavretá, našla si lásku. Jednu, druhú, tretiu. Každému z nich všetko povedala ešte skôr, ako si s nimi začala.
To, že nenávidí telesný dotyk, všetko, čo sa stalo. Dala im možnosť vycúvať ešte skôr, ako by to mohlo oboch bolieť.
Niektorí ju nechali priamo po tejto spovedi, iní vydržali niekoľko týždňov, nakoniec jej však každý dal zbohom.
Nenávidela seba, nenávidela ich, nenávidela toho, kto jej ublížil.
Nakoniec spoznala svojho budúceho manžela. Povedal jej, že to zvládnu.
Neklamal.
Čakal na to všetko takmer tri roky.
Prvá pusa po roku, prvé milovanie po troch rokoch. Tí, čo nevedia pravdu, by povedali, že je šťastná. Ale ona si je istá, že nikdy nebude. Svet, všetko čomu verila, ju už raz zradilo.
Sú veci, s ktorými sa vyrovnáva človek ťažko.
Toto je jedna z nich. Toto všetko sa nemuselo stať.
Vďaka nevšímavosti okolia si jedno dieťa zažilo peklo na zemi. a následky má dodnes.

Koľko takých Katiek žije okolo nás?
Je štatisticky dokázané, že v jednej triede materskej škôlky je každé piete až siedme dieťa nejakým spôsobom zneužívané.
Psychicky, fyzicky, alebo sexuálne.

Pozeráte sa všímavo do detských očí?
Toto všetko sa môže stať ktorémukoľvek dieťaťu.
Pomôžme im svojou vnímavosťou a láskou.
Katkini rodičia by aj teraz prisahali, že ju mal rád, že ich dieťaťu sa to nemohlo stať. Mohlo...a nebolo nikoho, kto by jej pomohol...
Jej už nepomôžeme, človek, ktorý jej zničil život je už potrestaný dostatočne.
Ale môžeme pomôcť množstvu iných detí.
Ak to neurobíme my, nikto to za nás neurobí.

Vám všetkým, ktoré ste v čítaní prišli až sem, ďakujem.
V mene Katky, v mojom mene, v mene každého dieťaťa, ktoré má jedinú istotu v objatí plyšového macka a každý večer zaspáva s pár slzičkami na vankúši.

Viete, čo sa deje vo vedľajšej miestnosti?!?! 

                 
Reklama