Ralpha som si vybrala, pretože mal na webe najoriginálnejší inzerát. Pôvodne mala byť jeho adresa darčekom pre slobodnú kamarátku k narodeninám. Niečo ako zaplatený tiket Sazky. Možno dávate bezcenný papier, možno milióny. Takýto darček preverí vaše životné hodnoty. Darovať milióny by som zvládla. Ale dohodiť kamarátke životnú lásku, ktorá by mohla byť moja? Nie, ten inzerát bol príliš dobrý.
Ralph sa stal mojím internetovým vzťahom na ďalších šesť týždňov. Na začiatku boli naše maily krátke, originálne a vtipné. Niečo ako prvých desať minút pri bare. Koľko máš rokov, kde žiješ, čo robíš, čo hovoríš na počasie? Potom prišli otázky dôležité pre život. Najobľúbenejšie jedlo, film, spevák, najhorší zlozvyk, najkrajší zážitok, najväčší trapas atď. Postupne sme prešli do intímnejšej roviny a začali sme si vymieňať svoje zlé aj dobré zážitky, myšlienky, túžby a názory. Na vzdialenosť 600 km to bolo prekvapujúco jednoduché. Stali sme sa od mailov toho druhého závislí. Fotky sme si poslali v okamihu, keď nám už na výzore nezáležalo. K prvému bozku došlo v post scriptum.
Potom prišla prvá hádka. Podľa mena vypátral moje telefónne číslo a ja som mala pocit, že ma našiel ako princ Popolušku podľa stratenej črievičky. K listom sa pridali romantické polnočné telefonáty.
Stretnutie bolo nevyhnutné. Na mojej strane spočívali prípravy v nákupe nových handier a v návšteve veštice, ktorá mi potvrdila správnosť výberu životného partnera. Ralph sa priznal, že vyhodil neuveriteľné peniaze na nový účes v exkluzívnom salóne a v servise dal navoskovať svoje BMW. Prvýkrát sme sa stretli v hale hotela, kde som mu rezervovala ubytovanie. To bol začiatok konca. Prvé sklamanie nebolo to, ako vyzerá, ale to, že mi poslal fotku, kde mal o 5 rokov a 20 kilogramov menej. Možno bol problém v tom, že sme obaja od nášho vzťahu v ten večer očakávali niečo iné. On počítal so spoločnou nocou, ja nie. Keď sme sa dostali pri večeri k tejto téme a môjmu postoju, bola som označená za divnú, pravdepodobne v minulosti znásilnenú. Prešla som to s úsmevom. Ďalšiu hodinu som počúvala o Ralphových bývalých láskach, ktoré mal vďaka internetu vo všetkých kútoch sveta a ktoré rozhodne divné neboli. Prestala som počúvať pri Japonke a začala som rozmýšľať o tom, ako som sa do tejto situácie dostala. Odpoveď je jednoduchá. Všetko, z čoho sa mi v ten večer dvíhal žalúdok, vám internet zatají. Cez internet nezistíte, že Ralphovi smrdí z úst, že účet za večeru rozdelí na polovicu s presnosťou na haliere a nechá vás navyše zaplatiť celý tringelt, že na čašníkov bude lúskať prstami a jeho oči budú celý večer v úrovni vášho výstrihu.
Takto nejako sa na ceste z virtuálneho sveta do reality stratil princ, ktorý posielal tie nádherné listy. Prišiel namiesto neho žabiak. Na celom príbehu je najlepšie to, ako odišiel. Vlakom. Navoskované BMW mu v noci spred hotela ukradli...

Elena