Na svete nie je veľa miest, kde tak veľmi záleží na tom do akej uličky zahnete. Jedným takým je Jeruzalem. Jedna ulička predstavuje židovský svet, ďalšia arabský, arménsky, kresťanský či kozmopolitný.

Aj keď je dnešná politická situácia v týchto končinách až príliš napätá, môžete tu stále stretnúť ľudí rôznych národností a kultúr. Každá pamiatka tu má svoju bohatú históriu a ak patríte medzi tých adrínalínových cestovateľov a rozhodnete sa navštíviť toto zaujímavé mesto určite nevynechajte najznámejšiu časť Jeruzalema a to Múr nárekov.

Toto miesto patrí výsostne židovskému svetu. Je neodškriepiteľnou zvláštnosťou, že svet nad Múrom nárekov patrí arabskému islámu a kultúre. Múr nárekov je niekedy nazývaný aj západnou stenou a je považovaný za najdôležitejšie miesto nielen v Jeruzaleme. Je cieľom návštevy nielen prosebníkov, pútnikov, ale aj turistov z celého sveta.
Tak ako všetky mešity arabského sveta a veľa rôznych pamiatok tak aj tento múr je rozdelený na dve časti. Samozrejme do tej väčšej majú prístup iba muži a do tej druhej ženy. Všetci sú obrátení tvárou k múru. Ľudia zahĺbení do svojich myšlienok sa tu obracajú k svojmu bohu a hľadajú uňho možno útechu, možno pomoc, možno nádej... Mnohí z nich po skončení svojej modlitby vytiahnu kúsok papierika, ktorý ukrýva ich prosby a želania a na múre hľadajú malé škáročky, kde by ho mohli ukryť dúfajúc, že ich tajné želania budú vyslyšané.

Po skončení modlitby si musíte dávať veľký pozor, aby ste neurobili "nenapraviteľnú chybu". Od múru sa vždy odchádza čelom, aspoň prvých pár krokov, aby ste vyjadrili svoju vďaku a veľkú úctu. Až potom sa môžete otočiť a odísť.

Islamské náboženstvo má tých najfanatickejších prívržencov. Keď som prvýkrát navštívila islamský svet a videla v miestnej televízii, že po správach o počasí nasledoval presný časový rozvrh modlitieb na druhý deň prišlo mi to komické. Samozrejme nemôžete dať svoje pocity v tejto záležitosti najavo. Nikdy neviete akého fanatika máte za chrbtom.

Vráťme sa však k Múru nárekov. Nad ním sa nachádza Chrámová hora. V minulosti tu mali svoje kráľovstvo jeruzalemské chrámy, dnes tu je možné vidieť svätyňu arabského náboženstva - Skalný chrám s krásnou zlatou kopulou je pravdepodobne známy biblický vrch, kde Abrahám mal obetovať svojho syna Izáka a Boh mu v tom na poslednú chvíľu zabránil.

Samotný múr má výšku iba 15 metrov a je postavený z kamenných kvádrov. Vedci v minulosti predpokladali, že je to pozostatok jeruzalemského chrámu, ale dnešné výskumy potvrdili, že sa jedná o západné opevnenie Chrámovej hory.

Samotní Židia však majú svoju teóriu. Schádzajú sa tu každoročne, aby oplakali stratu jeruzalemského chrámu. Ortodoxní Židia sú najčastejšími a najtypickejšími návštevníkmi tohoto miesta. Nemôžete si ich vďaka ich oblečeniu a vizáži vôbec pomýliť.Židia pri modlitbách majú na sebe modlitebný šál, talit a remienky, tfilin.
So sebou nosia okrem posvätnej soboty vždy dve tfilinové krabičky, v ktorých sú ukryté časti textov z Písma svätého. Tieto rituály sú povinné pre každého muža, ktorý dosiahne vek 13 rokov. Raritou, je však nosenie klobúku. Pozor nie každý má rovnaký tvar. Rozdiely v tvare sú dôležité, lebo sú znakom pre zaradenie do určitej náboženskej skupiny.

Existuje aj taká skupina, ktorá odmieta štát Izrael. Sú aj takí Židia, ktorí si nestrihajú fúzy a tak nosia dlhé nepohodlné brady, ale prikazuje im to ich viera a písmo v knihe Levitikus.

Návšteva Múru nárekov patrí určite medzi jedinečné zážitky, aj keď nie som presvedčená o tom, či niekedy Európania pochopia vnímanie sveta príslušníkov židovského náboženstva. Tí vidia svoj zmysel, vo veľkej húževnatosti, vytrvalosti, oddanosti, ale aj tvrdosti voči tým, ktorí zaostávajú.
Nuž každé náboženstvo má svoje starodávne rituály a nepredstaviteľne dlhú históriu.       

  
Reklama