Určite všetci poznáte známy film Veľká noc s Paulom Belmondom, ale mne sa pri tomto názve vynoria úplne iné spomienky. Tak ako pred každým sviatkom, aj Veľká noc býva obdobím, keď sa vypeká, v hrnci rozvoniava šunka, dievčence si pripravujú sladkosti pre šibačov a chlapci prútiky, aby mohli vyšibať svoje maminy, manželky, sestry, milenky či kamarátky.

U nás doma býval vždy zhon. Spôsobovala to hlavne mamina, ktorej špecialitou je na každé sviatky skúšať nové recepty. Tak tomu bolo aj pred rokom, keď sa rozhodla upiecť jogurtový koláč. Korpus sa jej vydaril nad očakávanie, bola celá nadšená, a tak ho položila vychladnúť v plechu na otvorené dvierka sporáku. Keďže však sporák bol prihorúci a mamina navrch sporáku v tom zhone položila sklenený tanier, v tej chvíli si ani neuvedomila, čo sa môže stať. A veru stalo sa. Tanier sa rozletel od tej vysokej teploty na malé kúsky, ktoré sa samozrejme škodoradostne vnorily do ešte neochutnaného koláča.

Vidiac maminu ako beznádejne pri ňom sedí a narieka, rozhodli sme sa s bratom pre operáciu, ktorú sme nazvali APOKALYPSA. Buď sa nám to podarí alebo nie, hovorili sme si. No ani vo sne by Vás nenapadlo, čo som vymyslela, ale môj brat súhlasil. Keďže sa mi zdalo, že tých úlomkov v koláči nie je až tak veľa, rozhodla som sa ich vysať z neho, ale čím? Správna otázka, no nenapadlo ma nič okrem vysávača. Tak brat doniesol vysávač, plech s koláčom sme položili na stôl a „nebezpečná“ operácia sa mohla začať.

Brat zapol vysávač a ja som pomaly priložila koniec hadice ku koláču, bol to však len okamih a polovica koláča z plechu nenávratne zmizla vo vysávači a keby mal vysávač jazyk, určite by sme uvideli, ako si na ňom pochutnal. S údivom sme sa pozerali do poloprázdneho plechu, v ktorom už boly len akési zbytky toho čo sa voľakedy nazývalo koláčom a možno bolo aj chuťovo výborné. No teraz to boly len také potrhance, nad ktorými by ohŕňal ňufákom aj náš pes.

No malo to svoj zmysel, pretože slzy na tvári našej maminy vystriedali slzy smiechu a tento náš pokus jej vlial nový elán. O 2 hodinky už v kuchyni vyvoniaval náš obľúbený a rokmi vyskúšaný koláč SLONIE SLZY. Až neskôr sme si všetci uvedomili, že ten názov nášho obľúbeného koláča akoby vystihoval túto veselú príhodu, na ktorú každý rok s úsmevom spomíname.