Španielsko je krajina, ktorú už navštívilo mnoho z vás a preto rozprávať napr. o Costa Brave by už nebolo asi až tak veľmi zaujímavé. Ale stavím sa, že napriek tomu, mnoho z vás nevyužilo počas návštevy tejto krajiny možnosť ocitnúť sa prostredníctvom jednej atrakcie v stredoveku.

Že by táto myšlienka slávila úspech aj na Slovensku či v Čechách niet pochýb, pretože v obidvoch krajinách sa nachádza nespočetné množstvo krásnych hradov a zámkov a niektoré z nich bohužiaľ už riadne chátrajú. Dôvod ? Možno financie, možno nezáujem urobiť niečo pre ich záchranu, ťažko je to z môjho pohľadu hodnotiť.

Ale vráťme sa do Španielska.
Neďaleko Barcelony, presnejšie v Tordere, sa nachádza hrad pod názvom „Castell Medieval“. Keď som ho prvýkrát uvidela, ostala som stáť nepohnuto v nemom úžase. Večerné osvetlenie urobí s každou pamiatkou neuveriteľné zázraky, ale tento hrad bol impozantný svojou veľkosťou a dominantnosťou.
Ani sa mi nechcelo veriť, že ešte pred niekoľkými rokmi chátral a bol odsúdený na zánik. Ale potom prišiel nápad urobiť z neho atrakciu a podarilo sa. Neviem koľko úsilia, peňazí bolo potrebné vynaložiť na tento projekt, ale to čo sme zažili jednoducho ostalo v našich spomienkach navždy.

Hneď po príchode pri vstupnej bráne stála hradná stráž na koňoch, ktorá nás vítala svojim dôstojným postojom. Dobové krásne róby, ktoré zakrývali nielen jazdcov ale aj kone dodávali všetkému punc majestátnosti. Nad bránou bolo napísané heslo „Vráťte sa do časov pred 400 rokmi a zažite legendárne súboje stredovekých kráľov“, skrývalo v sebe veľa tajomnosti, ktorú som chcela čo najrýchlejšie odhaliť. V útrobách hradu privítal každého návštevníka samotný pán kráľ, s ktorým sme si podali ruku. Samozrejme sme boli hneď odfotení a počas hostiny sme si mohli hotové fotografie zakúpiť.
Každý dostal na hlavu korunu a vošli sme do veľkej hradnej sály. Po bokoch boli podlhovasté stoly plné jedla a pitia a uprostred bola taká podlhovastá manéž, na ktorej sa odohrávali dobové súboje rytierov na koňoch. Keďže jednotlivé stoly boli farebne rozlíšené, mali sme aj svojho rytiera – bojovníka , ktorého sme spoznali podľa farebného označenia a počas súbojov sme ho neustále povzbudzovali.

Zábava to bola prenáramná, súboje boli urputné, hodovalo sa a popíjalo, všetko v stredovekom štýle. A keď sme si už mysleli že „Show fantasia Medieval“ ako sa celá paráda nazývala, skončila, bol to omyl.
Bol to len začiatok zábavy, ktorá sa presunula do krásnych záhrad, kde sme posedávali uprostred nádhernej kvetinovej výzdoby a na pódiu sa odvíjal pestrofarebný tanečný film – hrdosť Španielov tanec FLAMENCO.

Z hradu sme odchádzali až keď na oblohou bola pánom hlboká noc. Inokedy by som už dávno blúdila vo svojich snoch, ale teraz to bolo iné. Všetci postavy z minulosti, ktoré som poznala ako Robin Hood, Artuš z Kamelotu či Johanka z Arcu mi pripadali len akousi neskutočnou rozprávkou z televízie oproti tomuto nádhernému divadlu, ktoré sa tak veľmi podobalo realite.

Ak teda ešte niekedy navštívite Španielsko, spomeňte si na tieto riadky a skúste podľahnúť aj vy tomuto pokušeniu a navštívte stredoveký hrad. Veď na to nepotrebujete ani odvahu ani Arabelin prsteň, len tú povestnú štipku zvedavosti...   

      
Reklama