Poznáte to. Mamičky sa stretnú na námestí a klebetia. Tie čerstvé o zážitkoch z pôrodnice, tie skúsenejšie si vymieňajú "osvedčené recepty" na výchovu ratolestí. S odstupom času, keď tak počúvam rôzne príbehy kamarátok si uvedomujem, aké som mala šťastie. Pôrodnica, v ktorej som rodila, mala ešte pred piatimi rokmi veľmi zlú povesť.

Chodili do nej rodiť len mamičky tmavšej pleti, alebo tie, ktoré to už inam nestihli. Doba sa zmenila, lekári sa vymenili, ale ten tieň neistoty a strachu ešte úplne nevymizol. Ešte šťastie, že som nepoznala, keď som bola tehotná príbeh jednej mamičky, ktorá pred troma rokmi v tejto pôrodnici zažila šok. V ôsmom mesiaci išla na vyšetrenie, pretože malá zlé tušenie z toho, že maličký v brušku sa prestal ozývať. A jej tušenie sa potvrdilo. Oznámili je, že dieťa je mŕtve a "poslali ju bez doprovodu" domov pre veci, že ju musia hospitalizovať.

Pred nemocnicou chcela skočiť pod autobus, ale v tom zazvonil jej mobil, a to jej zachránilo asi život. V telefóne sa ozval mamin hlas a ikeď nebola schopná súvislej komunikácie, opustili ju myšlienky na samovraždu. Tento príbeh zanechal stopy na jej psychike a odvtedy sa jej nedarí znovu otehotnieť.

Kolegovej dcére pri pôrode zlomili klúčnu kosť, a tak strávila svoje prvé chvíle na svete v sádrovom obväze. Ďalšia kamarátka mi rozprávala so slzami v očiach, že keby nezanedbali a skôr odhalili vadu srdiečka, jej malý Tomáško mohol žiť. Zomrel po 6 hodinovej operácii. A tak som sa prestala s týmito kamarátkami na námestí stretávať.

Ťažko mi je na srdci, keď vidím, aké sú smutné, a nechcem im rozprávať o mojom šťastí. O tom akú radosť nám robí malý Patrik, že každý deň objavuje niečo nové a ako sa neúspešne snaží vysloviť nejaké zrozumitelné slovo. Dnes viem, že som mala šťastie na lekára a sestričky pri mojom pôrode, nikoho sme nepoznali, ale postarali sa o mňa a malého výborne. Na druhej strane si myslím, že môžete rodiť aj v tej najlepšej nemocnici, ale aj lekári či sestričky sú len ľudia a keď práve nemajú svoj najlepší deň a neprenesú sa cez svoje osobné problémy, zabudnú na profesionálny prístup nepomôže Vám ani šťastie.

A čo sa týka úplatkov, z času na čas prichytia nejakého lekára pri preberaní úplatku, ale kto to vymyslel, len my ženy a lekári si na to rýchlo zvykli. Platíme si za to, aby sa na nás lekári usmievali, keď mi trpíme a znášame dosť veľké bolesti. Lekár Vám vždy pomôže rovnako, či sú komplikácie alebo nie. Nemôže si predsa dovoliť, aby mu pacientka, alebo dieťa umreli pred očami, tak prečo ich mamičky zahrňajú finančnou pozornosťou.

Ani Vám nikto nedá príplatok za to, že vystavíte faktúru, alebo urobíte štatistický výkaz. Je to smutné, že za tieto financie by sa mohlo dieťatko voziť v krásnom novučičkom kočíku, alebo spokojne spinkať v čistonovej postielke. Ale to si musia uvedomiť predovšetkým samotné mamičky....    

Reklama