Miesto, kde nevidíte prakticky nič sa nazýva aj pásmo tmy. Je to hĺbka okolo 4000 metrov a potrava tu už prakticky ani neexistuje a kto by ju vôbec hľadal???
Sú tu už len také zatúlané zvyšky potravy. Ale aj tak tu žije zopár rybích strašidiel ako sa napr. hovorí aj rybe zvanej veľhltaniar. Má dva metre - obrovskú pusu a žalúdok, s tým Vám neradím sa ani stretnúť, lebo sa do neho zmestí potrava dvojnásobne väčších rozmerov ako má samotná ryba.

Ďalšie rybky sú o trochu milšie, pokiaľ sa na Vás nezačnú usmievať, pretože o ich hrozných dlhých zuboch by sa Vám už snívalo asi do konca života. Určite by sa ich zľakol aj sám Dracula.
Ikeď je v tomto pásme už úplná tma matka príroda obdarila niektoré z týchto rybičiek aj tým, že svetielkujú a sú nápadné a kto je na nich zvedavý veľmi zle dopadne, stane sa z neho ľahká korisť.

Je to proste hĺbka, kde už skoro nestretnete živú rybiu dušičku, ale tým more nekončí, práve naopak.
Je to ako v tej reklame na MADIT- " Kde iní končia, my len začíname".
Tá pravá nefalšovaná hlbočina začína práve tu.

Je nazývaná aj pásmom hlbín.
Obyvatelia, ktorí tu plávajú, majú gigantické parametre.
Tak napr. ak si viete predstaviť kraba, tak tu žije krab japonský s končatinami, ktoré majú rozpätie 4 metre. Toho by ste asi v celku ťažko uvarili, aj v závodnej jedálni by mali s ním problémy natlačiť ho do nejakého hrnca.
Ich zvláštnosťou je, že prakticky sú bezfarebné a majú malinké očká, veď tu ich aj tak nepotrebujú. Ich potravou sú len zdochliny, ktoré nehybne ležia na dne.

Keď už  spomíname dno, verili by ste, že je  pokryté až 500 metrovou vrstvou nechutného bahna??? Toto pásmo je domovom aj zvláštnych obrovských rúrtnatcov, ktoré sú jediné, čo nepožierajú iné živočíchy.

Vráťme sa však radšej späť na hladinu, kde sa človek cíti trochu bezpečnejšie. Hladiny morí by sa však mali do konca tohto storočia  zdvihnúť miestami až o 94 cm a teplota morí vzrastie o jeden až 3,5 stupňov celzia. Pobrežia ničia stále silnejšie tornáda, a preto byť  obyvateľom prímorskej oblasti už nie je dnes také atraktívne ako voľakedy, a ľudia sa sťahujú do vnútrozemia.

Najnovším hitom, ktorý má svoj pôvod v Amerike, je ťažba piesku z morského dna a jeho navážanie na predovšetkým skalisté pobrežia a pobrežia vulkanického pôvodu, ktoré turistov až tak nelákajú, ako príjemne vyhriate piesočnaté pláže.
Aký to však má dopad na ekosystém, podnikavcov nezaujíma. Vedci však dobre vedia a preto aj varujú, že každá zmena prostredia úplne popletie živočíchy, ktoré tu žijú a napr. korytnačky, o ktorých vieme, že kladú vajíčka na plážach do piesku  sa veľakrát vrátia do mora, pretože nepoznajú novú umelú pláž.

Najhoršie na tom je, že na mnohých miestach nový navozený piesok je väčšinou hrubšieho zrna a tým pádom je aj ťažší a menej vzdušný.
Mnohé živočíchy potom opúšťajú tieto miesta, pretože je pre nich problém vyhrabať si tu svoje úkryty. A tak vodné vtáctvo napr. čajky, ktoré sú akýmsi symbolom morských pláží nemajú potravu, pretože novovytvorená pláž vyzerá síce ako z rozprávky, ale je domovom nikoho. Život v nej neexistuje.

Ešteže koralové útesy tak veľmi neovplyvňujú turistický ruch ako pláže. Určite mi dáte za pravdu, že koralové útesy vyzerajú na farebnej televíznej obrazovke úchvatne. Nie každý z nás má možnosť sa s nimi zoznámiť osobne, tak si o nich niečo zaujímavé povedzme.

Koraly majú radi teplo a tak vznikajú predovšetkým v teplých tropických moriach. Najväčším skupenstvom je koralová bariéra na východ od Austrálie. Je domovom koralov o rozlohe asi 2000km a vraj ho vidno až z vesmíru.
Koralové útesy sú domovom krásnych pestrofarebných rýb. Vyzerajú síce ako rastlinky, ale v podstate sú to živočíchy. Mäkké telo chráni vápenitá kostra. Jednotlivé kostry sú spojené a vytvoria úžasné tvary, ktorým hovoríme aj útesy. Tieto koraly sú tiež lovcami, veru neverili by ste ako šikovne si vedia chytiť korisť.
Postup je jednoduchý. Najprv korisť popŕhlia, omráčia a ramenami pritiahnu a nakoniec spapajú tak ako vo filme "Adela ešte nevečerala". Koraly však poskytujú   aj úkryt napr. pestrofarebným rybkám zvaným "klauni". Majú na tele špeciálny povlak, ktorý ich chráni pred popŕhlením a tak si urobili z koralov svoje trvalé bydlisko.

Útesy sú síce krásne, ale o to nebezpečnejšie, lebo v nich číha na svoju večeru muréna - trojmetrový úhor.
Medzi rybkami by bola pre človeka veľmi populárna tzv. krevetka-desaťnožec, keby vedela opravovať zúbky ľuďom tak ako to robí u veľkých rybiek, ktorým doslova vytrháva parazity a nedojedené zvyšky z úst.  
V oceánoch je množstvo rýb, ktoré netreba ako sa hovorí ťahať za chvost. Jedným z nich je aj útesový žralok. Raja manta, ktorá svojim tvarom je takým rybacím batmanom, je veľká asi ako malé lietadlo. Na človeka však nezaútočí, pokiaľ ju nechá na pokoji. Má však bratrancov, ktorí sú výbojnejším druhom a keď ich budete otravovať môžete utŕžiť aj nejaké bodnutie tŕňom, ktorý má na chvoste. Preto neodporúčam pokusy o nejaké rozhovory. Dvojzubec, inak prezývaný aj ježko-potápač je zvláštny tým, že svoje parametre môže zväčšiť trojnásobne a preto ostatným rybám, ktoré by ho považovali za svoju korisť klapnú sánky naprázdno už pri prvom pokuse.

Nechceli by ste niekedy byť karetou?
Žiadne problémy, len čistý vzduch, slnko a morské pobrežie. A dožili by ste sa minimálne 150 rokov, ale byť korytnačkou-karetou nie je asi vždy výhra, hlavne keď by ste mali naponáhlo.

Páčia sa Vám iné živočíchy z morského prostredia, tak si prečítajte záverečný tretí diel tohto rozprávania.

       
Reklama