Turecko - krajina ako ju nepoznáte.

Turecko, ako ho nepoznáte...

Turecko je krajina, ktorá  je známa tým, že sa rozkladá na dvoch kontinentoch. Aj preto je možno plná toľkých rozporov. Európska kultúra sa len pomalými krokmi vkráda do arabskej mentality obyvateľstva, potláčajúc zastaralé národné zvyky tohoto odpradávna výbojného národa a otvára cestu modernému mysleniu novej generácie. Rozvoj predovšetkým cestovného ruchu a množstvo špičkových hotelových komplexov hlavne na Tureckej riviére sú toho len dôkazom. 

Kontrastov je tu však na každom kroku ešte dosť. Sú pre nás nepochopiteľné a  až v Turecku pochopíte, že napr. postavenie žien  aj v tejto modernej dobe je tu stále miestami nedôstojné.

Ešte stále tu cítiť ten majetnícky postoj hlavne starších mužov. V hoteli, kde sme boli ubytovaní,  sme mali možnosť úplnou náhodou pozorovať pravú tureckú svadbu. Množstvo bodyguardov naokolo dávalo jasne najavo, že zvedavé pohľady turistov tu nemajú svoje miesto. Takže túto jedinečnú udalosť sme mohli sledovať len z balkóna hotelovej izby. Svadbu sme však mali ako na dlani. Muži sa zabávali, lepšie povedané posedávali a diskutovali,  popíjajúc santovku pri prázdnych stoloch na terase hotela, zatímco ženy sedeli oddelene na najvyššom poschodí hotela a keďže miestnosť bola presklená, videli sme, že ich zábava mala podobný charakter, ako tá na terase. Svadobný pár sedel  taktiež na terase a  popíjal len santovku pri prázdnom stole. Keďže ani v podvečer neklesaly teploty pod 28 ⁰C, vôbec sme  nezávideli neveste to množstvo vrstiev šiat, ktoré mala na sebe a jedine jej pár poodhalených očí bol svedkom tohto pre ňu významného dňa v živote. Celý tento bezduchý ceremoniál trval niekoľko hodín a bolo to až komické s akým zaujatím celú udalosť  jeden z hostí natáčal na videokameru.

Väčším šokom pre nás však bolo pozorovanie domáceho obyvateľstva na pláži. Slnko neznesiteľne pražilo každý deň minimálne do piatej hodiny podvečer, ale Turkyne oblečené minimálne v dvoch vrstvách hrubého šatstva a so svojimi ratolesťami, ktoré maly v plahotkách na chrbte,  veselo pobehovaly po brehu a ovlažovaly si len nohy. Nepodarilo sa nám zistiť, či tie ženy, ktoré sa v tých hrubých ťažkých nemoderných  odevoch kúpaly, boly také hanblivé, alebo to mali „povolené za odmenu“ od svojich manželov, ktorí striehli na brehu. Zvláštnu a najpodivnejšiu skupinu tvorily ženy, ktoré sa do vody neodvážily, ležaly na pláži, pod hrubou vrstvou piesku a muži ich polievali vodou, tváriac sa, že je to pre ne ten najlepší spôsob trávenia pobytu na čerstvom vzduchu. Boly tu však aj mladé turecké rodiny s potomkami, ktoré si plnými dúškami vychutnávaly pobyt pri mori. Takých však bolo poskromne, oveľa viac sme stretávali chlapčenské páry. Až neskôr nám sprievodca vysvetlil, prečo. Turek, keď sa mu páči nejaké turecké dievča a je z rodiny, kde starodávne zákony a zvyky sú pre všetkých božstvom, má jednoducho smolu pokiaľ nie je bohatý, alebo z podobnej rodiny. Tak sa radšej vytvárajú priateľstvá medzi samotnými chlapcami, poprípade si hľadajú svoje potešenie medzi peknými Európankami – hlavne Ruskami, ktoré až také zábrany nemajú.

Mentalitu Araba Európan nikdy nepochopí. Arabi sú až príliš hrdí na svoj pôvod. Sú voči Vám milí, úslužní, ale keď sa pozriete do ich očí, nevidíte v nich vidinu zárobku skôr záblesk nenávisti, nechute z toho dôvodu, že kvôli tomu, aby si zarobili nejaké peniaze, čo nie je také jednoduché v takejto krajine, musia sa tak pokorne pred niekým skláňať a niekoho obsluhovať. Aj na tom najmenšom obchodíku visí  turecká vlajka, a keď chcete v obchode zjednať dobré ceny, musíte Turecko  a Turkov neustále chváliť. Osobitnou kapitolou sú pamiatky, dôvod návštevy veľkého množstva turistov. Za návštevu tých najznámejších atrakcií musíte siahnuť hlboko do vrecka, pričom sa neodporúča ich návštevu s neoverenými malými Tureckými agentúrami, ktoré Vám síce nasľubujú výlety za super ceny, ale hrozí tu riziko, že neuvidíte to za čo ste si zaplatili, ikeď „zážitkov“ budete mať z návštevy tureckého vnútrozemia a všetkých príbuzných majiteľov agentúr určite dosť.  V Turecku sa tvorila história nejednej veľkej ríše a Turci   majú pamiatok  neúrekom, ale majú aj vrodený dar, urobiť z každého stromu a potoka takpovediac atrakciu. My sme sa o tom mohli presvedčiť, keď sme navštívili jednu starú už neobývanú drevenicovú tureckú dedinu a hneď vedľa veľký bazén, s kaskádami a reštauráciami, z ktorých ste mali pohľad na tureckú históriu ako na dlani. 

Mešity – symbol arabského sveta sú aj tu posvätné miesta. Môžete ich navštíviť, ale nie vždy je to bezpečné aj z toho dôvodu, že Európania sú dychtiví všetko zachytiť videokamerou či fotoaparátom. Muezíni už nezvolávajú obyvateľstvo na modlitby. Nahradila ich moderná technika „spev z magnetofónových pások“. Ale aj v mešitách platia neúprosné zákony a ženy aj muži sa modlia oddelene.

Napriek tomu, že Turecko nepatrí medzi ekonomicky bohaté krajiny, je to jedna z mála krajín, ktorú keď navštívite, môžete sa tu cítiť ako milionár vo chvíli, keď si zameníte peniaze. 1 dolár je tu tuším cca 1,5 mil. tureckých lír. A je zaujímavé, že s blížiacou sa turistickou sezónou je kurz pre turistu stále výhodnejší.

Každý z nás vie, že Turecko je preslávené aj výrobou zlatých šperkov. Centrá tureckých miest sú posiate malými zlatníctvami, ale len malé percento z nich má v skutočnosti aj certifikáty na zlaté šperky. Preto je istejšie navštíviť v rámci výletu závod na výrobu zlatých šperkov, kde Vám ponúknu na každý výrobok certifikát s fotografiou zakúpeného tovaru a zárukou na 5 rokov a sú ochotní v prípade, že nemáte pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť, doniesť Vám šperk priamo do hotela vzdialeného hoci aj niekoľko desiatok kilometrov.

Stále počasie v Turecku v letným mesiacoch je lákadlom hlavne pre turistov, ktorí si chcú užívať svoje voľné chvíle viac pri mori ako pri návštevách kultúrnych pamiatok. Teploty cez deň vystupujú na veľmi vysoké hodnoty a chodníky vraj na pravé poludnie majú teplotu okolo 50 ⁰C. Preto určite uznáte, že  chodiť po nich bez obutia je nemysliteľné. Nakoniec rozpálené podrážky topánok Vás presviedčajú na každom kroku, že cez deň je tu pánom slnko.

Extrémne teplo ovplyvňuje v Turecku aj dĺžku školského roku. Ak sú teploty priam neznesiteľné už v máji, tak sa končí školský rok skôr. Keď teploty v septembri  sa približujú k extrémnym hodnotám   školský rok sa začína neskôr. Školstvo však v Turecku dosiahlo veľký pokrok, ešte pred niekoľkými desiatkami rokov nevedelo písať a čítať veľké množstvo obyvateľstva, dnes už tu dokonca existujú   základné školy dvoch typov -  štátne aj súkromné.  Zaujímavosťou je, že na prijímacích skúškach na všetky vysoké školy majú študenti rovnaké testy – rovnaké šance. Tí, ktorí   urobia testy najlepšie  si potom vyberajú školu svojich predstáv a ostatní sa musia prispôsobiť a vyberať len z toho, čo ostane. Je však podľa môjho názoru diskutabilné či táto jediná skúška dokazuje, že študent má schopnosti študovať na tej najlepšej  a najprestížnejšej škole v krajine, keď vieme čo môže spôsobiť tréma, stres, či tzv. okno vo vedomostiach.

Napriek tomu, že Turecko je krajina, ktorá sa teraz nachádza veľmi blízko najmedializovanejšieho vojnového konfliktu, oplatí sa ju vidieť a poodhaliť čo to z jej histórie. Žiadny konflikt netrvá večne a keď bude návšteva tohto kútu sveta bezpečná, vrelo Vám ju odporúčam. Nestáva sa totiž každý deň, aby ste sa mohli ocitnúť na jednom mieste, v jednom okamihu, uprostred dvoch tak rozdielnych kontinentov.