Myšlienka, že približne za 2,5 hodiny letu lietadlom sa môžete ocitnúť na africkom kontinente je príťažlivá. Možno aj preto sú Tunisko či Egypt momentálne takými populárnymi cieľmi dovoleniek mnohých turistov. Ikeď ani jedna z krajín nie je takou typickou africkou, predsa majú pre našinca exotický nádych.

Chcem vám teda touto cestou priblížiť Tunisko – jednu zo vstupných brán na africký kontinent.
Kým vo vnútrozemí obyvateľstvo žije veľmi skromne, na pobreží sa cestovný ruch rozvíja míľovými krokmi.
Mestá ako Hammamet, Sousse, Monastir či Nabeul sa rozrastajú každým dňom a hotely tu pribúdajú ako huby po daždi. A veru niektoré z nich sú naozaj excelentné. Pri našej prechádzke po plážach v Hammamete sme napríklad natrafili na hotel, ktorého súčasťou bol amfiteáter, budova divadla a cirkusová manéž.

Tunisko je však krajina veľkých kontrastov. Obyčajní ľudia ani len netušia, ako vyzerá život za hranicami ich krajiny, vycestovať totiž môžu len na základe špeciálnych cestovných dokladov, ktoré nemá každý. Možno aj tým sa samotná vláda chráni pred nepokojmi, ktoré by mohli v krajine v dôsledku nízkej životnej úrovne vznikať. A na kľude veru nepridávajú ani susedia - hlavne Alžírsko, kde sú rôzne nepokoje spojené s krvilačným zabíjaním nevinného obyvateľstva na dennom poriadku. Tunisania však pre uľahčenie svojho života robia čo sa dá. Sú takisto prešpekulovaní ako našinci.

Počas cesty po mestách som si všimla, že veľké množstvo domov je nedokončených. Dozvedela som sa, že je to zámerne, pretože kým ho nedostavajú, nemusia platiť vysoké dane. A tak niektoré štvrte zdobia domčeky bez omietok, okien či terénnych úprav.
Čo sa týka štúdia, Tunisania sú veľmi nadaní predovšetkým na jazyky. Keď chcú pracovať v cestovnom ruchu, iné im ani nezostáva. Francúzštinu majú ako povinný jazyk už v škole a ovládajú ju výborne a to, že sa s vami dohovoria v niektorých hoteloch dokonca po slovensky, česky či maďarsky je pre nich úplnou samozrejmosťou.

Sú tu však aj iní Tunisania, ktorí vám vedia znepríjemniť život na pláži či v meste. Nerobí im žiadny problém, aby vám v priebehu jedného dňa ponúkli zvädnutý jasmínový kvietok aj 20- krát a s úsmevom na tvári a pýtali zaň 1 dolár.
Otravní sú aj plážoví predavači, ktorí k vám dovlečú veľkú tabuľu všelijakých zaručene pravých príveskov alebo prsteňov a snažia sa vám ich predať za super cenu.

Ak by ste predsa chceli niečo pekné na pamiatku v Tunisku kúpiť, musíte v obchode zjednávať. Najprv je potrebné riadne cenu podsadiť a netreba si všímať, keď vám budú nadávať „BANDITOS“. Keď nejednáte, je to pre predavačov urážka. Keď jednáte, ste stredobodom pozornosti. Aj my sme tak s manželom jednali skoro dve hodiny v obchode, chceli sme na pamiatku dve malé ťavy z umelej kože a keď sme ich kúpili, myslím, že nás vyšli spolu na 600 Sk, tak sme sa tešili, aká to bola dobrá kúpa. Zhodou okolností, keď som ich potom uvidela u nás na Slovensku v zlatníctve úplne rovnaké z rovnakého materiálu, tak som sa zo zvedavosti opýtala na cenu. Skoro som odpadla, keď mi predavačka povedala cenu 150 Sk za kus.

Tunisko má však aj svoju bohatú históriu, na ktorú nesmieme zabudnúť.
Kartágo – ikeď sú to už len ruiny, bolo svojho času najvyspelejším sídlom jednej z najbohatších starovekých ríší. A neďaleko tejto vzácnej pamiatky sa nachádza prezidentský palác, ktorý vám neradím veľmi fotiť, lebo by ste mohli mať z toho riadne nepríjemnosti a prišli by ste o vzácny filmový materiál. Vojaci vraj z paláca pomocou ďalekohľadov sledujú správanie turistov pri kartágskych ruinách a už sa stalo zopár prípadov, že príliš zvedaví turisti prišli o svoje zachytené zábery prostredníctvom fotoaparátov či kamier.

Pre turistov je určite takou malou čerešničkou na torte návšteva miest neďaleko Kartága, ktoré sú známe tým, že sa tu natáčalo jedno zo slávnych pokračovaní filmu o Angelike a to „Angelika a sultán“.

Keď hovoríme o Tunisku, nesmieme zabudnúť na púšť, ktorá je jeho súčasťou. Ukrýva v sebe nekonečné pieskové duny a uprostred nich vyrástlo niekoľko hotelov, z ktorých vyrážajú na dobrodružné výpravy turisti, či už na ťavách alebo džípoch, je to niečo čo zanechá v každom hlboký dojem.

Aj v týchto nehostinných púštnych častiach krajiny žijú obyčajní ľudia, čoho príkladom je dedinka MATMATA. Je vytesaná hlboko do zeme. Je to taká veľká diera a keby k nej neviedli elektrické stĺpy, čo je dosť komický pohľad v našom tisícročí, ani by vás nenapadlo, že tu niekto môže bývať. Do skál sú vytesané jednotlivé miestnosti, ktoré majú dokonca podlažia. Na tie podlažia sa však nedostanete po schodoch, ale musíte sa na ne vyšplhať po hrubých lanách, na ktorých sú záchytné uzly. Šokujúce pre mňa bolo vidieť, že v jednej miestnosti bol dokonca postavený písací stôl a na ňom písacie potreby a školské zošity. Keďže okolo tejto dediny bola len púšť ani si neviem predstaviť kam chodia deti za vzdelaním.
V dnešnom civilizovanom svete však existujú aj takéto extrémy. Nielen táto spomínaná dedina, ale celá krajina pôsobí na človeka takým útekom z civilizácie.
Voda je tu veľmi vzácna a drahá, zeleni a stromom sa darí ako tak len na pobreží.
Hlavné mesto Tunis je skôr ako veľká dedina. Nie je tu nič typické čo by robilo mesto známejším a zaujímavejším. Výškové budovy tu vôbec nenájdete. Zato bazár – ten je nezabudnuteľný. Keď ho chcete kľudným tempom préjsť, potrebovali by ste na to celý deň. My sme to po troch hodinách chôdze v úzkych uličkách vzdali.
Obchodníci tu na vás striehnu ako supy a stačí chvíľkový záujem a už sa ich nezbavíte, kým neobohatíte svoj byt o nejakú ďalšiu nepotrebnú vec.

Aj napriek všetkému je dobré a užitočné spoznať aj tento kút našej zeme. Človek aspoň pochopí, že čo je pre nás prirodzenou každodennou vecou ako voda, inde môže byť najväčším bohatstvom, že ikeď žijeme natlačení v panelákoch, ktoré monotónne vyčnievajú na veľkých sídliskách, je to vždy lepšie ako žiť uprostred púšte v zemi.
Že aj keď ani ten náš život nie je ľahký, je civilizovanejší a pohodlnejší a možno to si niekedy neuvedomujeme a nevážime.
Preto je dobrou školou života pre každého byť na africkom kontinente, prekročiť neprebádaný zlatý oceán púšte, odhaliť tajomstvo piesočnatých dún a spoznať protiklady tak odlišného života na tejto zemi.