
Teta Laura nás šokla už dopisom, ktorý nejakým strašnýn nedopatrením osudu prišiel len dva dni pred jej očakávanou návštevou. Keď som sa porozhliadla po byte a videla to, čo tam narobilo pustošenie našich ratolestí, oblieval ma studený pot. Mala som chuť poslať milovanej tete Laure telegram, že naša rodina celá ochorela na týfus, ale to by mi môj otec nikdy neodpustil. Je to jasné. Ide sa do boja.
Zavolala som do práce, že som strašne prechladnutá a kým ma to neprejde, zostávam v posteli. Potom som si na ruky navliekla rukavice, na hlavu šatku a išlo sa upratovať. Za rekordných osem hodín bol náš byt ako zo škatuľky. keď sa manžel vrátil večer s deťmi, ktorých som z upratovacieho uragánu vyhnala do kina, vo dverách sa dosť dlho dohadovali, či sú naozaj doma, alebo sú v úplne inej štvrti. :-)
Keď som im pod nohy začala dávať noviny, aby mi nebehali po čerstvo vytepovaných kobercoch, začula som narážku na moje duševné zdravie. Radšej som sa tvárila, že ich nepočujem. :-)
Ďalší deň som varila, piekla a celkovo sa tvárila, že, teta Laura nepríde na jednu návštevu, ale zostane najmenej dva roky. Keď sa na druhý deň teta Laura dovalila spolu s jej manželom a vnúčatami, stáli sme všetci v pozore pri dverách vo sviatočnom oblečení. Až po rokoch som pochopila, že jej pravidelné návštevy nejak úzko súvisia s tým, že má prehľad o celej rodine, našu nevynímajúc. Preto je ochotná trepať sa dvesto kilometrov vlakom len preto, aby vedela, čo je nové a videla to na vlastné oči. Keď jej drahé vnúčatká vtrhli na môj čerstvo vytepovaný koberec a zablatenými čižmičkami na čom zanechávali blatové ornamenty, mala som chuť plakať. Teta nás objala a neodpustila si jastrabí pohľad naokolo, či sa niečo od poslednej návštevy nezmenilo. Sadli sme si do obývačky, teta mi skritizovala koláče, pochválila záclony a stihla poohovárať celý zbytok rodiny, ktorej niektorých členov som de facto ešte ani nevidela. Celý čas bystrila naokolo, čím sa prehrešíme voči etikete našej rodiny. Medzitým stihla skritizovať priateľa jej najmladšej dcéry, ktorej ani v tridsiatich piatich rokoch nedovolila vydať sa a pochváliť nás, aké máme vychované deti. Tušila som, že to všetko prebieha moc hladko. Keď moja ostražitosť začala povoľovať, dostala som krutý úder pod pás. Deti prišli so psom von a keď sa vrátili a tetuška bola práve na onej potrebe, náš milovaný psík si zmyslel, že si po piatich rokoch zase zopakuje, aké je to vykonať si veľkú potrebu priamo uprostred obývačky. Keďže som bola v kuchyni, ani som o tom nevedela. Len som začula z obývačky hlasné „fúúj“, a už som tušila, že sa niečo deje. Najmladší vnúčik tetušky, ktorý medzičasom stihol pokresliť stenu kuchyne voskovou pastelovou ceruzkou šľapol priamo do spomínanej, našim psíkom čerstvo naloženej kopy. :-) Vtedy som to už nezvládla a hlasno sa rozosmiala. Tetuška sa v tom momente prestala so mnou baviť. Malému som dala ponožky, ktoré môj syn kedysi odmietol nosiť, lebo ho pichali a teta Laura sa bleskom s nami rozlúčila a vypadla. :-)
Za dva dni mi volala pre zmenu MOJA sesternica Janka a povedala mi, že jej práve volala teta Laura, tak chce vedieť, či sme v poriadku. Vraj sme sa totiž úplne zbláznili a robíme si toaletu priamo z obývačky a potom si do toho ešte kľudne šlapeme. A aj to, že máme vraj kúpeľňu minimálne za sto tisíc a chcela by vedieť, kde sme na to vzali. Keď mi Janka spomenula, že podľa Laury máme ešte k tomu všetkému doma svinčík a kopec blata po kobercoch, už som bola pevne rozhodnutá, že zavolám svokre a ponúknem jej, či u nás nechce pár týždňov bývať. :-)
Povedzte, nie je to rozprávka? :-)
Nový komentář
Komentáře
Po takové návštěvě by mi tetička nesměla do bytu. Když by nepochopila to, že bychom odjížděli vždy, když se ohlásí a nenašla by nás doma, tak bych jí to přímo napsala. Je přece jedno, proč mě bude po příbuzných pomlouvat a toto řešení alespoň potěší mě.
A nešlo by hovínko poslat poštou i knám? Klidně i na moje náklady
Pejska ještě nemáme...
Skvělé!!! A další příbuzní jsou taky tak "zábavní"??
Hlášku si píšu taky, to použiju určitě brzo.
Tak takovou tetku bych asi hodne rychle pakovala a uz by k nam nesmela :oD
Marně nepraktikuju, že uklízím až po návštěvách!
Teda to chce mít fakt nervy zhe železa. Já bych to asi psychicky neustála. Když bych věděla, co mě čeká, tak bych nebyla doma. Zasběle bych odjela někam pryč a nebo bych jí hned ve dveřích vynadala, za ty děcka, za ty boty, no prostě bych jí řekla, že když se jí nelíbí, ať se vrátí tam z kama přišla nebo bude zle.
Skvělá příhodička
, teda takovou tetičku ti vůbec nezávidím
, ale myslím, že ses jí pěkně zbavila