Môj brat sa rozhodol so svojou priateľkou ísť študovať anglický jazyk do Austrálie. Mal vysnívané predstavy o svojom ďalšom živote, realita však nebola až taká ružová. Naopak bolo to tvrdšie ako očakával.
Doobeda trávil v škole v spoločnosti 11 študentov (každý z iného kúta našej zeme) a poobede ho čakala práca v reštaurácii do neskorých nočných hodín. O polnoci padol unavený do postele a ani sa nenazdal a lúče slnka ho prebudili do ďalšieho každodenného kolobehu. Je paradoxom, že jeho priateľka, ktorá bola realistka, v Austrálii nakoniec ostala a urobila výrazný krok k tomu, aby svoje povolanie detská lekárka mohla aplikovať aj v praxi. Brat sa vrátil kvôli pracovným povinostiam domov. Bol sklamaný, ale napriek tomu som ho presvedčila, aby mi porozprával svoje dojmy z tejto pre nás veľmi vzdialenej krajiny. Približne 18 000 km - to je vzdialenosť, ktorá delí maličké Slovensko od austrálskeho kontinentu.

Sydney, ktoré je hlavným mesto štátu New South Wales nie je takým typickým veľkomestom, je to vraj skôr taká velikánska dedina. Zbytočne by ste tu hľadali typické bratislavské paneláky. Namiesto toho je tu veľa parkov a zelene, v ktorej sa ukrývajú pred horúcim austrálskym slnkom malé domčeky.
Aj bratova priateľka mala to šťastie, že bývala v rodine súkromného zubára. Rodina síce obývala dom veľký ako palác, ale Ivka bývala v tropickej záhrade patriacej k domu. V tej záhrade uprostred paliem bol ukrytý malý domček s jednou izbou, kuchynkou a sociálnym zariadením, ale Ivka sa tu cítila veľmi útulne. Brat býval v úplne inej časti mesta so starším manželským párom.

Byt bol situovaný na stranu, kde bola postavená štvorprúdová autostráda a zvyknúť si na ňu, kvôli hluku bol dosť veľký problém.

Brata však veľmi zaujala najstaršia časť Sydney, ktorá sa dodnes nazýva THE ROCKS - Skaliská.

Podnikaví obyvatelia využívajú záujem turistov o túto štvrť, kde v 18. storočí sa vylodilo takmer 800 trestancov z Európy. Vtedy tu bola len pustá neobývaná pevnina. Dnes v tejto osade sa nachádzajú fotoateliéry, kde sa môžete dať odfotiť v unifomre dozorcu alebo ako trestanec.

V celej Austrálii však ešte cítiť akési napätie pri rozhovore o pravých domorodcoch. Tými totiž boli a sú "Abordžínci", ktorí v Austrálii žijú takmer 30 tis. rokov. Bieli obyvatelia Austrálie len ťažko priznávajú tento fakt, ikeď na letnej olympiáde dali priestor na sebarealizáciu aj týmto tmavým obyvateľom, ktorí žijú predovšetkým vo vnútrozemí. V Sydney ich nájdete len zriedka.

Sydney je napriek tomu najväčším a najrušnejším mestom kontinentu.
Uprostred neho vyrástlo za necelých 30 rokov supermoderné centrum, kde sa do nebies týčia vysoké mrakodprapy. Niektoré z nich ako Australian Square, Center Point či Tower - štíhla sydneyská veža si už našli svoje stabilné miesto aj na pohľadniciach.

Toto mesto má fascinujúcu polohu. Východnú časť obmýva modrozelený PACIFIK, v severnej časti kraľuje národný park lemovaný riekou HAWKESBURRY. Aké je toto úžasné miesto pre relax by najlepšie vedeli rozprávať milovníci vodných športov ale aj rybári. Južne od parku je záliv hlavného prístavu PORT JACKSON. Rieka Parramatta, ktorá preteká týmito miestami sa zarýva do centra mesta. Na okraji západnej časti sa nachádzajú ďalšie zálivy.

Hovoriť o Sydney a nespomenúť Harbour Bridge je nemysliteľné.
Je to mohutný prístavný most. Brata zaujala nielen jeho nezvyčajná architektúra, ale aj fakt, že most je pod neustálym drobnohľadom montérov, ktorí ho ustavične kontrolujú, aby sa zabránilo nejakej nečakanej tragédii. Mne osobne sa tento most zdal najúžasnejší počas letných olympijských hier, keď sa stal akousi bránou ohňostrojov. Vidieť toto ľudské dielo na vlastné oči muselo byť nevšedným zážitkom.

Nemenej slávnym symbolom Sydney je aj budova OPERY HOUSE.
Jej história je dosť zložitá. Pôvodné plány boli nepoužiteľné a tak sa museli prerobiť, čím náklady na jej výstavbu výrazne prevýšili plánovaný rozpočet. Jej vzhľad symbolizuje plachetnicu. V budove sa nachádza nielen operná sála. Sú tu 3 moderné haly pre balet, symfonický orchester a činohru. Súčasťou budovy je aj 900 miestností, 4 reštaurácie, bary, šatne a je tu aj fantóma, robotníka čo pri stavbe tohoto diela nešťastne zahynul a svoj príchod dáva najavo prúdením čerstvého vzduchu.

Tak ako našinca cez víkendy láka útek do prírody - do hôr ani obyvatelia Sydney nie sú iní. Najradšej vyrážajú smerom na západ do BLUE MOUNTAINS tz. Modrých hôr.
Vybral sa tam aj môj brat so spomínaným manželským párom, u ktorého býval.
Na otázku prečo majú tieto hory také zvláštne pomenovanie dostal rýchlu odpoveď.
Živica z eukalyptami porastených bušov sa tu v neznesiteľných horúčavách vyparuje a tvorí modrý opar nad horami. Z diaľky sa človeku v tej chvíli naozaj zdá, že hory sú modré. Za necelú 1 1/2 hodinu sa ocitli uprostred krásnej prírody už spomínaných hôr. Napriek tomu, že tu bolo veľa turistov, to ticho bolo úplným kontrastom zvukov, ktoré brata zobúdzali každé ráno o 4 hodine.
Pri prechádzke turistickými chodníčkami sa chvíľami cítil ako v našich Vysokých Tatrách, len ľudia sa akosi správali ohľaduplnejšie k prírode a piknikovali len na vyhradených miestach. Boli síce hluční, ale všetko v rámci normy. Pri opekaní predsa musí byť aj zábava. Keď dorazili k trom strmým bralám nazývaným aj "Tri sestry" ostal ohromený ich krásou.

Príroda vie na tej našej zemi vytvoriť naozaj neskutočné divy. Výhľad, ktorý sa Vám naskytne z týchto hôr na 100 km vzdialené Sydney je vraj nezabudnuteľný.

Dokonalá harmónia farieb v spojení s oceánom, ktorý ako keby objímal Sydney ostane vo Vašom srdci ako nezabudnuteľná spomienka na pre nás tak vzdialený kontinent.   

          
Reklama