Andrea bola ten zodpovedný typ nevesty, ktorý už pomaly pol roka dopredu mal vybavenú svadbu do detailov a myslela si, že ju v ten veľký deň neprekvapí už nič.
Ale občas to tak býva
Jeden myslí a ... :-)
Ráno okolo desiatej som jej ako hlavná družička volala kvôli posledným organizačným drobnostiam a samozrejme, zobudila som celú rodinu.
V noci nešiel prúd a všetky elektrické budíky sa stihli vynulovať, dodnes počujem zúfalý Andrein výkrik: „Nieeeeeeeeeeeeeeeeeeee, my sme zaspali!!!!“
Celé dopoludnie bolo kľudné, Andrea s rodinou stihla prekonať časový skok, ktorý prespali, na obed sa začali zbiehať všetci rodinní príslušníci, všade bol pokoj, pohoda.
Nikto nestresoval, všetko išlo ako zabehané hodinky. :-)
Konečne poobedie, pomohla som nevestičke obliecť sa, bola krásna, bola nádherná. :-)
Andrea začala pomaly stresovať, jej mama si už utierala prvé slzičky, sĺz bolo stále viac, na každej strane, proste pravá svadobná atmosféra.
Mamičky plakali, zopár sĺz vyronila i nevesta, ženích si to nerozmyslel, bolo načase sa vypraviť do kostola.
Michal už čakal pred oltárom so svojou mamou, čakalo sa len na Andreu.
Keď nevesta vstúpila so kostola, prešla asi do polky uličky, keď sa zrazu zarazila, niekoho hľadala v laviciach, až jej pohľad pristál na mne.
Ľudia, tak zúfalý pohľad som ešte nevidela.
Zúfalstvo sa premenilo na akúsi komunikáciu očami, ktorej z nás dvoch chápala len ona. :-)
Niečo mi očividne chcela povedať, len nemala ako.
Prešiel celý obrad, Andrea bola celý čas zarazená a ja som len premýšľala, čo mi chcela povedať.
Pár krát sa zakoktala, keď sa jej pán farár pýtal, či si dobrovoľne berie Michala za manžela, pôsobila na mňa, ako keby nevedela, čo sa jej pýtajú.
Bohužiaľ prišla som na to, čo sa deje čoskoro a nevedela som, či sa má smiať, či mám plakať. :-)
Keď skončil obrad, čakala som ju už s pár ľuďmi pred kostolom.
Neviem, či som si to všimla iba ja spočiatku, alebo ostatní boli tak ohľaduplní...
Ale ako naša nevestička schádzala zo schodov, všimla som si to!
Na nohách mala obuté papuče!
A nielen tak hocijaké!
Také tie vysoké, čo vyzerajú ako zviera, akoby ste namiesto nôh leva! :-))))
Vtedy mi zaplo, že keď som ju obliekala, povedala mi, že topánky, i keď sú nízke si dá až na poslednú chvíľu. :-)
Asi na to zabudla, alebo bola stresovaná, neviem.
Keďže šaty mala po zem a topánky, ktoré mala mať boli nízke, celý čas jej nič nebolo podozrivé.
Asi ani celej našej pomätenej rodine, keďže si to nikto nevšimol celú cestu do kostola. :-))))
Ani som jej neblahoželala.
Sadla som do auta a utekala k nim pre topánky. :-)
Zatiaľ jej stihla zablahoželať celá rodina, ale bohužiaľ, od všeobecného trapasu ušetrená nebola.
Už som bola naspäť, keď som už len videla, ako sa Andrea začala červenať a všeobecný smiech, miestami zhrozený, miestami naozaj veselý.
Jej malý synovec si pravdepodobne niečo všimol, keď zostupovala schodmi z kostola.
A pred všetkými tými ľuďmi jej nadvihol šaty a ukázal na jej krásne papučky s vetou:
„Teta Andrea, kúpiš aj mne takéto papučky?“
To už som za ňou išla, v rukách som držala jej topánky.
Myslela som, že nevesta sa prepadne pod zem.
Našťastie to zachránil jej manžel, keď pred všetkými zahlásil, že išlo o stávku a je rád, že jeho manželka má odvahu. :-)
Kútikmi úst mu trhalo, ale prvú manželskú skúšku zvládol. :-)
Nevesta sa vďačne na neho pozrela a pridala sa k veselému smiechu naokolo. :-)
Všetko dobre skončilo.
Nevesta sa prezula za potlesku svadobných hostí, nasadla do auta a odišla v ústrety svojmu osudu...
A jej papučky sa navždy zapíšu do histórie jej rodiny, ako topánky, v ktorých sa vydávala.
Uznávam, v poličke vedľa svadobnej korunky, kroniky hostí a usušenej kytičky ruží sa krásne vynímajú .... :-))))
Nový komentář
Komentáře
*Kotě*: jejej, ja myslim, ze to postaci, takove popojizdeni puncosek dolu dokaze poradne znervoznit
capelucita: Něco na tom, co říkáš bude. I já znám pár takových, kteří řešili krizový vztah dítětem a nevyšlo jim to. Je to fakt, proč nejít dál, ale každý z nich by měl chtít. Nemá cenu řešit život brouka. Každému jak uzná za vhodné a ať jim to vyjde
*daisy*: Já už jsem kdysi jednou tu historku psala pod nějaký článek o trapasech, tak jsem s ní nechtěla otravovat znovu, ale snad se nikdo nebude zlobit...
Před kostelem jsem tedy popoběhla kousek dál od svatebčanů, cudně se odvrátila, nadzvedla bohaté spodničky, vysoukala punčochy nahoru - ufff, dobrý. Pak jsme se ovšem fotili v parku a punčochy klouzaly furt pryč! Rutinu s odvrácením se a nasoukáním jsem už měla obstojně nacvičenou. Teprve když jsem se už odpoledne po hostině převlékala do jiných šatů na svatební večírek, zjistila jsem, v čem byl fígl: na lemu punčošek byl zevnitř přilepený přesně takový ten igelit, co býval na některých vložkách... ten se měl sundat a lepící vrstva pod ním pak měla udržet punčošku na stehně. Tak jsem igelit odlepila a punčochy si nechala, abych si pro změnu vyzkoušela, jaké to je, když samodržící punčochy fakt drží.
No, bylo to tak, že jsem pod svatební šatičky poprvé v životě zakoupila samodržící punčochy. Jenže už když jsem je navlíkla, tak mi tak samodržící nepřipadaly, pořád popolézaly dolů... no nic, říkala jsem si, ono se to nějak usadí. U kostela jsem vylezla z auta a při kráčení uličkou před oltář jsem cítila, jak se punčochy vezou dolů ještě trošku víc... obřad celkem ušel, pořád jsme stáli víceméně na jednom místě... ovšem při triumfálním vycházení z kostela - hrála nádherná hudba, svatebčani házeli rýži a já jsem cítila, jak se jedna punčoška zachytila na koleně a druhá pozvolna klesá na kotník...
Ale říkám, proti papučkám se lvíčkama je to trapně nudné.
*Monika*: necancej na diskuzich a mazej napsat dalsi clanek! Ja ty tvoje prihody miluju! Je v nich vtip a
.
A papuckove neveste gratuluju k holcicce! At je to vsechno zdrave a stastne!
Capelucita: jenze podle me spolecnym bydlenim (asi to nebude celych 11 let, co David pise, ze jsou spolu, ale rekneme i kdyby jen pet) uz dali najevo, ne?
Nojo, kdyz ja ... manzelstvi uznavam a neuznavam
david.lister:
Jo, to je taky mozny
*Kotě*: a ta tvoje historka se samodrzkama?
*Monika* (53): dobrá romantika...
Mě můj
taky velice stylově požádal o ruku, klekl si u postele s prstýnkem, vyslovil to ono osudné... a já jsem vychrchlala trochu zelenýho hlenu na znamení souhlasu a bylo.
Měla jsem totiž zrovna asi nejhorší angínu svýho života, krk zhnisanej až na kost, mandle snad až v žaludku a nemohla jsem vůbec mluvit, jenom chroptět... no měl mě na lopatkách!
david.lister: zase to ma svoje vyhody
, kdyz je konzervativni, a libis se ji, mas jistotu, ze to nebude chtit zkusit s tamhletim fesnym novym sousedem odnaproti, kterej je fakt jedlej
), ale to bude asi temperamentem
Ne, odlehcuju. Proste jsem typ, ktery nema rad situace, kdy ho druhy postavi do bud a nebo. Jsem ochotna ukrat podstatny kousek ze sebe same, ale musi to byt dobrovolne a ne dotlacene-donucene
Pokud to mas sam se sebou vyreseny, tak je to v pohode
No, a partner..je presvedceny, ze jsem dokonala partnerka, ja uz s nim tak moc nesouhlasim (ze jsem dokonala partnerka, nekdy byt na jeho miste, tak se asi vysvliknu vzteky z kuze
david: jasně že jsou tyhle trapasy v pohodě, takže jen do nich a pak sem s nimi
he, ted me tak napadlo, rikam, zeptejte se meho draheho - ale co kdyz by kecal, aby nemel konkurenci?
*Monika*: tak..u nas to je taky o tom, ze bych snesla casteji, ale to je proste o tom, ze zena je po sexu sice utahana, ale vybuzena, zatimco chlap vysosnutej, potrebuje chvilku regenerace
david.lister: se zeptej meho draheho, povi ti o sexu, ktery chci stejne casto jako on
Povi ti o tom, ze by se spis chtel ozenit nez ja
Proste jsem dokonala, ale uz jsem se s tim smirila
david: neboj takovou ženskou, která má názory jaký by si chtěl slyšet určitě nepotkáš ani ty ani zbytek mužský populace
. Nechceme tvojí
nijak soudit, možná si to jen špatně podal s tou hysterickou scénou
. V každým případě hodně štěstí a pořádnej trapas na svatbě, ať nám máš potom, co vyprávět
daisy:
i já jsem tím směrem řáchlá
*Monika*:
Tak tomu rikam stylove kyvnuti na zadost o ruku
Nic takového jako rozvod Davidovi nepřeju, ale mám jednu podobnou historku ze svého okolí. Kamarádka strašně toužila po svatbě se svým dlouholetým přítelem. Když konečně kývl, tak se pustila do dlouhých a precizních příprav na svatbu. Půl roku po svatbě žádala o rozvod, protože zjistila, že se žádný velký třesk nekoná. Že vztah se tím jedním super dnem neposunul nikam dál, jak očekávala a odešla. Ale Davidovi i všem ostatním, co se chystají na svatbu přeji spoustu lásky a žádné rozvody
david.lister: ok, preju ti, at ti to vyjde
Holt jsem rachnuta jinym smerem
david.lister: to jak jsi ji požádal o ruku je krásně romantický a obdivuju, žes to zvládnul s takovou grácií, když se ti do toho tak nechce. Asi ti o ni fakt jde.
david.lister: no, prave pro to nuceni do toho bych videla, ze by se neco mohlo zmenit