Iste mi dáte za pravdu, že ikeď si na koniec roku 2003 musíme ešte chvíľu počkať, letná olympiáda už pomaly klope na dvere.
Pojem Olympijské hry pozná každý. Ale ako sa vyvíjala táto najuctievanejšia športová súťaž vie len málokto a pritom je tak veľmi zaujímavá.

Samotní Gréci pokladajú Olympiu za svoj jedinečný drahokam.
V jednom filme sa mi páčil výrok, že drahokamy sú ako anjeli. Nedajú sa vyrobiť, musíte ich nájsť. A tak je to aj s Olympiou.
Je to malé mestečko na severozápade Grécka, na úpätí hory Kronos. Len máloktoré mestečko, kde žije sotva 1100 obyvateľov pozná celý svet.
Necelé 2 km za mestečkom je komplex starobylej Olympie. Je to fascinujúci pohľad na celý olympijský komplex aj s olympijskou dedinou.

Poďme však pekne po poriadku.
Vznik myšlienky olympijských hier je až príliš zložitý reťazec mien a čísiel, ktoré by ste si aj tak nezapamätali.
Ale porozprávajme si o samotných hrách, aby ste túto skutočnosť dávno minulú mohli porovnať sú súčasnou novodobou realitou.
Treba podotknúť, že sila olympijského posolstva bola úžasná. Na základe veštby v slávnych Delfách mohli len olympijské hry odvrátiť hrozbu vzniku občianskej vojny v Grécku. V priebehu jedného tzv. svätého mesiaca bojovníci nemali povolený prístup na územie okolo dnešnej Olympie, ktoré bolo vyhlásené za sväté a nepoškvrniteľné.
Neskôr bolo toto obdobie rozšírené na tri mesiace.

Olympijské hry získavali takú silu, že sa postupne obdobie bez rinčania zbraní počas konania olympijských hier rozšírilo na celú krajinu. Tí, ktorí porušili mier, boli prísne potrestaní buď vylúčením z hry alebo peňažným trestom venovaným božstvám.
Mená olympijských víťazov boli zaznamenávané priamo na štadióne a boli im stavané sochy.

Prvou disciplínou bol beh na dĺžku jedného štadióna t.j.192,28 metrov. Postupne pribúdali disciplíny bežecké a vozotajské preteky, zápasenie a päťboj. Veľkej popularite sa tešil box a nebezpečné spojenie zápasenia a boxu. Nakoniec pribudol beh ozbrojencov a po ňom preteky s koňmi.
Atléti boli rozdelení do dvoch skupín - chlapi a junáci.
Ešte pred začiatkom samotných hier museli všetci zložiť prísahu, že budú bojovať čestne. Túto prísahu museli zložiť nielen športovci, ale aj ich tréneri, ich otcovia a bratia, rozhodcovia. Víťazi dostali vavrínové vence.

Keď v roku 146 p.n.l. sa Grécko dostalo pod nadvládu Rimanov, ovplyvnilo to aj samotnú existenciu olympijských hier. Rimania sa snažili o ich renesanciu.
Keďže cisár Nero patril medzi samoľúbych diktárov, vznikla aj dovtedy nepoznaná súťažná disciplína - spev a v ňom bezpečne zvíťazil práve Nero, ikeď údajne krákal horšie ako postrelený havran.
Ako sa hovorí, nič netrvá večne a tak aj staroveké olympijské hry, ktoré trvali viac ako 1000 rokov zanikli.
Novodobé len nedávno prekročili dobu sto rokov, a tak sú stále v porovnaní so svojim starším predchodcom len v plienkach.
No samotné územie už spomínanej Olympie stále rozpráva.
Pri pohľade na tieto miesta vzniká vo vedomí človeka akýsi pocit veľkej úcty a uznania. Vietor a predovšetkým čas poznačili síce toto miesto, ale ak sa chcete dozviedieť zopár zaujímavostí a rôznych legiend, ktoré sa zachovali prečítajte si pokračovanie tohoto príbehu.   

    
Reklama