Nezabudnem na tú príhodu, keď si všetci konečne mysleli, že stretol tú pravú. Evička bola naozaj veľmi milé dievča a zdalo sa, že si aj rozumejú. A tak sa môj bráško celé poobede parádil, aby mohol večer stráviť so svojou srdcu blízkou Evičkou. Pamätám si, že v ten večer mali byť v našom meste nejaké oslavy spojené s polnočným ohňostrojom. Keďže Evička bývala na námestí, pohľad na farebné svetlá uprostred noci ohromia každého a keď ich máte ako na dlani, v človeku tento pocit ako keby rozvíjal fantáziu a v kútiku duše ukrýva a niekedy aj vysloví svoje tajné želania.
V takomto nejakom rozpoložení musel byť aj môj brat, ktorý stál celú polhodinu s Evičkou na balkóne držiac ju v náručí a šepkajúc jej do uška sladké slová. Ikeď mal bosé nohy, u zaľúbených to tak býva - nič necítia, nič nevidia, ale ten hrejivý pocit na nohách sa mu aj tak zdal dosť divný, no nevenoval mu žiadnu pozornosť.
Na druhý deň poobede, keď môj zaľúbený brat ležal zasnívane v posteli a s nikým
Evička len nesmelo dodala:" Vieš, našim som nepovedala, že si bol včera u nás a veľmi ťažko sa mi vysvetľovali tie veľké otlačky, keď ja mám o tri čísla menšiu nohu."
V tej chvíli by sa brat najradšej prepadol od hanby, ale stalo sa a bolo treba vysvetliť nevysvetliteľné, že to nebola lochnesská príšera, ale on. Tak sa vlastne stretol prvýkrát aj s rodičmi svojej vyvolenej a irónou osudu je, že sa stal nakoniec najväčším miláčikom Evičkinej maminy z celej rodiny.
Nový komentář
Komentáře
Hahááááááááá - takhle si můj jeden kamarád sedl na postel, kam si synek odložil talíř s chlebem a medem
. Je to zvláštní - taky NIC necítil a nevěřil mi, když jsem ho přesvědčovala, ať vstane, že si sedl malému do svačiny
...
No jestli byl přikrytý, tak si klidně mohl myslet, že je tam tak pohodlný kobereček
