Život prináša rôzne úsmevné až neuveriteľné príhody.  Aj keď si to neuvedomujeme, sú pre nás zdrojom energie, pretože vyvolávajú úsmev na tvári, ktorý vraj nielen skrášľuje ale aj lieči. Sami predsa uznáte, že keď stretnete cez deň usmiateho človeka, akoby sa Vám ten deň odrazu zdal krajší.

Úsmevný príbeh, o ktorom Vám porozprávam sa stal jednému nemenovanému šoférovi cestovnej  kancelárie pri návrate z poznávacieho zájazdu v Paríži.

Veľa z Vás už určite absolvovalo tento typ poznávacieho zájazdu a tak si určite viete predstaviť tú strastiplnú cestu autobusom domov. Každá prestávka príde vhod nielen turistom, ale hlavne šoférom, na ktorých  okrem zodpovednosti veľakrát dolieha aj pocit únavy. Prestávky pri motorestoch potom pôsobia priam blahodarne na všetkých.

A tu sa to vlastne všetko začalo. Uprostred hlbokej noci pri už spomínanom návrate z Paríža, zastavil šofér autobus plný turistov pri jednom motoreste na diaľnici. Bola to však len malá neplánovaná prestávka, pretože šoféra už veľmi volala „matka príroda“. Letmým pohľadom zistil, že všetci klienti v autobuse si spokojne a nerušene odfukujú a jedinou živou dušou v tom momente je len on. Preto nepovažoval za potrebné oznámiť túto kratučkú prestávku ani kolegovi, ktorého premohla únava a kdesi na zadnom sedadle si sladko pochrapkával. No bol to len omyl. Hovorí sa, že šoféri mávajú len podvedomý spánok, pretože šoférovanie je určitým druhom stresu. A to bol aj prípad nášho unaveného kolegu, ktorého už akosi zo zvyku zobudil fakt, že ani v podvedomí nepočuje zvuk motora autobusu. Prebral sa zo spánku a akosi automaticky vystúpil z autobusu tiež  a začal hľadať najvhodnejší krík, ktorý by mu poskytol aj patričné maskovanie. Jeho nerozhodnosť sa mu nevyplatila. Bol to len okamih a keď sa obrátil z autobusu, ktorého bol druhým šoférom už videl len v diaľke blikajúce zadné svetlá. 

 Jeho kolega až taký nerozhodný nebol a pri návrate do autobusu ho ani  nenapadlo mrknúť aspoň jedným očkom na osadenstvo, či sú všetci a tak sa stalo, že si nevšimol, že sedadlo, kde si predtým tak sladko odchrapkával jeho kolega je v tej chvíli prázdne.      

Stratený šofér však nestratil duchaprítomnosť. Pobehujúc v trenkách a šľapkách, začal v motoreste hľadať majiteľov jediného osobného auta, ktoré stálo na parkovisku a veru mal šťastie v nešťastí. Asi po polhodinovom vysvetľovaní pri použití všetkých možných slovíčok z celosvetového výberu jazykov presvedčil majiteľa auta, aby mu pomohol. A tak začala spanilá jazda za strateným autobusom. Asi po hodine sa podarilo tak túžobne hľadaný autobus objaviť  aj predbehnúť a asi po 1 km šofér rýchlo vystúpil z auta, rozhodnutý stopnúť si vlastný autobus za každú cenu.  Toľko vytúžený  autobus sa blížil a nič netušiaci šofér v ňom, v diaľke vidiac stopujúceho muža  v trenkách a šľapkách, ešte si pomyslel, že ktorý blázon to o druhej v noci na diaľnici môže stopovať a tak oblečený. Keď však uvidel, že je to jeho kolega - kamarát, ostal v úplnom šoku a v tej chvíli sa mu roky praxe za volantom veľmi osvedčili, pretože nespanikáril a udržal autobus na diaľnici v takej rýchlosti, aby si spiaci turisti nič nevšimli.  

Keď zastal a zbadal svojho kolegu len tak postávajúceho na opustenej diaľnici v trenkách a vychodených šľapkách, ale zato so širokým a prešťastným úsmevom na tvári, ani nevedel ako má v prvej chvíli reagovať. No výbuch smiechu a nechápavé krútenie hlavou úplne uvoľnilo túto atmosféru. Po čase, keď šoféri spomínali na tento neobyčajný zážitok sa zhodli na jednom. Pre jedného to bolo prvé stopovanie v živote a pre druhého prvý stopár, ktorého tak neskoro v noci zobral do autobusu.

Reklama