Ach tá lekárska starostlivosť, povzdychne si snáď každý Slovák.
Môj otčim je na ňu odkázaný už niekoľko rokov, pretože ho neposlúcha srdiečko.

Pred dvoma rokmi absolvoval 6-hodinovú operáciu srdca.
Už vtedy bola nemocnica, v ktorej ho operovali, v nezávideniahodnom stave, a tak sme boli radi, že ho vôbec chcú operovať, pretože sa mu upchávali srdcové cievy nepretržite, a skoro každý deň odpadával do bezvedomia.

Od tej operácie moja mamina zažíva riadne stresujúce situácie. Veď posúďte sami.
Keď prišla za otčimom deň pred operáciou do nemocnice, našla ho v kúpeľni s holiacim strojčekom v rukách, zakrvavenými stehnami a slzami v očiach.
Mal sa pred operáciou oholiť sám, pretože zdravotná sestra povedala, že tu nie je na to, aby chlapom holila... Otčim má väčšie bruško, a tak mal samozrejme problémy oholiť si dolné partie, to akoby ste obrazne dali slonovi zubnú kefku a pastu a chceli, aby si umyl zuby.

Mamina ihneď navštívila primára a o chvíľu už zdravotné sestričky lietali okolo neho ako lastovičky.
Operácia dopadla celkom úspešne a mamina strávila deň po nej pri otčimovi 5 hodín.

Za tú dobu na izbu zdravotná sestra ani raz neprišla, ikeď tu ležali ďalší traja pacienti s podobnými problémami. Mamina si tu spravila rýchlokurz zdravotníctva, jednému bolo treba podať vodu, druhého obrátiť na bok a prisunúť bližšie infúziu, ďalší potreboval narovnať vankúš. To všetko robila mamina, lebo po sestričkách akoby sa zľahla zem.
Keď konečne po 5 hodinách zdravotná sestrička prišla a s plnou pusou jedla oznámila mamine, že už musí odísť lebo je tu pridlho, mamina jej ironicky odvetila, že za tých 5 hodín si stihla urobiť rýchlokurz zdravotnej sestričky a všetci pacienti sú s ňou spokojní, takže odísť nemusí, je z nej dokonalá amatérska zdravotná sestrička.

Zdravotnej sestre to vyrazilo dych a celá očervenela.
Operácia však bola len špičkou ľadovca, z ktorého začali neustále padať lavíny, lebo lekári po operácii zabudli za sebou ako sa hovorí upratať.
A tak sa odvtedy otčim ocitol na operačnom stole už 4-krát.

Prvýkrát mu naprávali rebrá, ktoré mu pri otváraní hrudného koša popukali, čo si však nevšimli, a tak sa mu začali zle zrastať a pichali ho do pľúc.
Druhýkrát sa mu potrhalo vnútorné šitie, lebo použili slabé alebo skôr nesprávne nite. 3-krát museli aj nové nite vymeniť, lebo zistili, že otčim má alergiu na látku, z ktorej sú vyrobené a vznikali mu na celom tele vyrážky, takže vyzeral ako malé dieťa s osýpkami.4-krát sa mu zapálila zašitá rana a začal na nej vznikať pruh.
A to ešte nerátame, že pol roka sa mu nechcela zahojiť rana na nohe odkiaľ mu vyberali žily potrebné na výmenu za tie pôvodné vedúce k srdiečku.

Otčim to však berie statočne, po 10 infarktoch si už na takéto problémy zvykol a je rád, že vôbec žije, napriek tomu, že 6-hodinová operácia srdca sa premenila na 2-ročnú pooperačnú ságu.

Ešte dobre, že na vykonané operácie nedávajú nemocnice záručné listy ako na tovar, pretože by už dávno skrachovali.