Vráťme sa teda na miesta, kde už pred našim letopočtom súťažili najzdatnejší športovci, aby získali olympijskú slávu a stali sa nesmrteľnými pozemšťanmi.

Začíname miestom, ktoré sa volá Gymnasion - tu sa pripravovali a rozcvičovali bežci a päťbojári.
Pod zemou sa nachádza hala, ktorá merala 210,51 m. Konali sa v nej niektoré súťaže, keď bolo nepriaznivé počasie.
Dodnes sa z nej podarilo odhaliť len necelých 80 metrov.

V rohu stavby zvanej Palestra, ktorá slúžila na prípravu pre boxeristov a zápasníkov, bol dokonca bazén s hĺbkou 140 cm na osvieženie.
Bohatý muž meno Leonidas, prispel k výstavbe jednej z budov.
Bola zaujímavá aj tým, že uprostred budovy na otvorenom dvore bolo vytvorené umelé jazierko s malým ostrovčekom - nevídané architektonické oživenie.
Táto budova slúžila ako hotel pre návštevníkov olympijských hier.

Osobitný význam mala budova zvaná Buleuterion, kde sa skladala už spomínaná prísaha. Zaujímavá bola aj Echo hala, ktorá dostala pomenovanie práve vďaka zvukovým efektom, echom, ktoré sa tu opakovalo dokonca 7-krát.
Samozrejme v tomto olympijskom komplexe nechýbala ani vzácna osviežujúca tekutina - voda - vďaka premyslenému systému studní a vedenia.

Poďme sa však pozrieť na štadión, ktorý meral 192,25 metra.
Nemal oválny tvar, bol jednoduchý. Na jednom konci bol štart na druhom cieľ. Široký bol 30 metrov. Štartovaciu čiaru tvoril kamenný prah a vedľa seba mohlo stáť na štarte až 20 bojovníkov. Do hľadiska sa zmestilo neuveriteľných 35 tisíc divákov. Mohli sa usadiť na trávnatej vyvýšenine. Na jednej strane štadióna bola postavená kamenná tribúna, pre rozhodcov a najvýnamnejších divákov.
Jediná žena, ktorá mohla osobne sledovať olympijské dianie bola kňažná bohyne Héry.

Pri pohľade na tento úžasný olympijský komplex niet divu, že bola obnovená olympijská myšlienka po 15. storočiach. Národy boli vždy súťažichtivé.
Len škoda, že aspoň počas ich konania nie je na celom svete mier.
Svet by to nezachránilo, ale každý by si aspoň na chvíľu uvedomil nezmyselnosť zbytočnej vojny.    

  
Reklama