Tento nápoj mal svoje neodmysliteľné miesto medzi nápojmi už v Oriente v 15. storočí. Tak ako všetko záhadné, omamné a čarovné, tak aj káva bola zo začiatku tŕňom v oku cirkevných predstaviteľov. Tí sa totoho záhadného čierneho moku tak báli, že pristihnutých „kávičkárov“ tvrdo trestali vytrhnutím jazyka alebo hodením do rieky v zošitom vreci. Orient však nie je pravlasťou tohto nápoja, ktorému dnes holduje celý svet.

Za tú sa považuje Etiópia. Podľa starej legendy kávu objavil pastier, keď jeho stádo spáslo plody kávovníka a potom malo až príliš bujarú náladu. A tak si pastier pripravil odvar z kávovníka aj pre seba.

V Etiópii v oblasti jazera TANA rastie kávovník nadivoko až dodnes. Odvar z kávových zŕn si postupne podmaňoval Peržanov, Arabov, Egypťanov. V Turecku mala káva rozhodujúci význam pri uzatváraní manželstiev, keď mladomanžel musel slúbiť svojej vyvolenej, že jej bude pravidelne variť kávu. Benátski kupci z tejto krajiny doniesli kávu aj do Európy.

Ešte v 19. storočí bolo pitie kávy v Európe výhradnou výsadou smotánky. Až koncom tohto storočia sa už objavovala aj v kaviarňach, kde nachádzali pri nej rozptýlenie slávni básnici a spisovatelia. Honore de Balzac tomuto čiernemu moku úplne podľahol a denne vraj vypil 60 šálok. Aj Voltaire nemohol odolať a vypil denne len o 10 šálok menej ako Balzac. Ludwig van Beethoven dokonca z tohto nápoja vytvoril akýsi svoj rituál. Vypil len kávu, ktorá obsahovala presne 60 kávových zrniečok, ani o jedno viac či menej.

Prvým kávovým veľkomestom sa stal Londýn. Kým v roku 1700 tu bolo viac ako 3 tis. kaviarní pre najluxusnejšiu vrstvu obyvateľstva, v 19. storočí už pil kávu v podstate každý a stala sa bežnou súčasťou života.

Káva sa dodnes zbiera ručne. Na svete rastie až 15 miliárd stromov kávovníka a ročne poskytnú bohatú úrodu zrniek až 90 miliónov vriec, pričom každé z nich váži 60 kg. Na svete je známych 100 druhov kávy a pestuje ju až 50 krajín sveta, aj napriek tomu, že je to veľmi nákladná záležitosť, keď si predstavíme, že pražením 2,5 kg kávy sa hmotnosť zredukuje na 500 gramov.

Historka spojená s prvými pokusmi zistiť, aké škodlivé účinky má káva na človeka bola podľa mňa dosť komická.

Pokusy sa uskutočnili vo Švédsku na dvoch väzňoch, kde jeden musel denne vypiť 30 šálok kávy a druhý také isté množstvo, ale čaju. Výsledok? Medzičasom umreli lekári poverení výskumom, kráľ, ktorý s napätím očakával výsledky a čo sa týka väzňov, tí sa dožili vysokého veku. Káva teda ostala aj naďalej najobľúbenejším aj najspornejším nápojom.

Prečo sporným? Vedci dodnes hľadajú a skúmajú dopad kofeínu na ľudský organizmus. Káva vraj znižuje percento rakoviny prsníka, ale neodporúča sa tehotným ženám. Silná káva môže zaháňať sennú nádchu, alebo potlačiť alergiu. Na druhej strane nepriaznivo pôsobí proti cukrovke.

V Grécku sa podáva horúca, hustá, sladká a s veľkou penou. K nej Vám ponúknu tradičné pečivo. Pena je veľmi dôležitý ukazovateľ sympatii k osobe opačného pohlavia. A tak mladé ženy, keď pripravujú kávu, naservírujú ju s bohatou penou pre osobu svojho srdca. Gréci však patria aj k majstrom vo veštení práve z tohto nápoja.

V arabskom svete Vám pripravia veľmi hustú a silnú kávu a musíte sa pripraviť aj na to, že bude obsahovať koreniny alebo škoricu.

Egypťania tiež patria medzi milovníkov kávy. Nikdy do nej nedávajú mlieko, smotanu a napr. pri pohreboch, keď smútia ju ani nesladia cukrom.

Aj u nás má káva svoje pevné miesto medzi nápojmi. Je však zaujímavé, že len jedno percento kávičkárov vychutnáva kávu v kaviarni. Každý dáva prednosť skôr domácej pohode alebo pracovnej potrebe. Veľmi populárne sa stávajú instantné kávy, ktoré sú rýchle a ich príprava je jednoduchá. Káva ovládla našu planétu a je takmer isté, že aj v budúcnosti bude patriť medzi málo vecí, ktoré v modernizovanej a pretechnizovanej dobe nevymiznú.

TÉMATA:
DŮM A BYT