Aj môj manžel počas základnej vojenskej služby, keď slúžil v špeciálnej jednotke Ministerstva vnútra, chcel byť tým veľkým hrdinom z filmov ako RAMBO a ROCKY. Často mi hovorieval, že keby bol Američanom, určite by to skúsil v elitnej zložke amerického námorníctva pod názvom „Navy SEAL“.

Ja viem, že ženám tento názov veľa nehovorí, ale ak pozerali film s Demi Moore „G.I.Jane“, určite si rozpamätajú na hrdinku, ktorá bojuje o právo stať sa príslušníčkou tejto jednotky.
Podrobuje sa zatiaľ ako jediná žena tvrdému chlapskému výcviku. Jediná však len v tomto príbehu, lebo v skutočnosti k tejto jednotke ženy nemajú prístup.

Civilista si len ťažko vie predstaviť, čo všetko sa skrýva za názvom „Navy SEAL“. Je to názov pýchy elitnej zložky amerického námorníctva.

Bola založená už pred 40 rokmi a stala sa najprofesionálnejšou armádnou zložkou sveta. Hovorí sa im aj „Zelené tváre“ alebo „Vymakaní tuleni“ a tvoria len 1 % z námorníctva. Sú rešpektovaní na celom svete, ich poslaním je zvládnuť špeciálne vojenské operácie, na ktoré iní nemajú. Sú najlepší z najlepších.

Názov SEAL obsahuje tri slová – more /seal/, vzduch /air/, zem /land/. Za každých okolností musia dokázať, že sú v taktike bojových umení bez konkurencie a že im nič nebráni ísť za hranice ľudských fyzických možností.

Výcvik majú títo námorníci naozaj tvrdý. Musia prejsť hotovým peklom na zemi. To začína v tábore v Kalifornii. Iba 5 % uchádzačov vydrží prvé kolo a postupuje ďalej.
Základný výcvik trvá 8 týždnov. Zahŕňa fyzickú prípravu (napr. musia spraviť naraz 500 klikov), beh, plávanie, obratnosť. Tieto skúšky sú každým dňom náročnejšie.
Uchádzači musia raz týždenne prebehnúť 4 míle, potom cez prekážky, plávajú v oceáne s plutvami 2 míle, pri všetkých činnostiach majú samozrejme tvrdé časové limity.

Prvé 4 týždne pripravia uchádzačov tejto etapy na piaty týždeň v pekle. Počas neho sa sami na sebe presvedčia, ak vydržia nápor, že ľudské telo je schopné vydržať desaťnásobne viac, ako sa predpokladá.
Spánok je najviac 4 hodiny. Naloďovanie a vyloďovanie sa skúša do úmoru. Všade je dôležitá tímová práca, kto to nepochopí, nemá tu čo hľadať.

Druhá etapa - potápanie. Sedem týždňov cvičenci zvyšujú nároky na fyzickú kondíciu. Časové limity sa krátia. Učia sa plávať pod vodou rôznymi spôsobmi, pohotovo zvládnuť rôzne situácie pod vodou, odrážať útoky nepriateľov za sťažených podmienok. Napr. majú upchaté vzduchové hadice, majú minimálny sekundový čas na nadýchnutie.

Tretia etapa - boj na zemi. Nováčikovia sa počas desiatich týždňov učia navigovať bez prístrojov, ovládať najrozmanitejšie zbrane a používať rôzne bojové taktiky, umiestňovať výbušniny pod vodou.

Na štyri posledné týždne sa presunú na ostrov, kde už naostro v reálnych podmienkach využívajú všetko, čo získali počas tréningu. Tí, ktorí uspeli, dostanú sa do prípravky.
Jej absolventi pokračujú v zdokonaľovaní sa. Až po týchto záverečných skúškach môžu tí najlepší požiadať o prijatie do elitnej zložky.

Keď mi o tomto výcviku s veľkou zanietenosťou rozprával manžel, zamyslela som sa nad tým, že keby tá naša dospievajúca mužská mládež, s ktorou hormóny niekedy až príliš lomcujú, a čarovné slovíčka ako “prosím, ďakujem, nech sa páči“ v ich slovníku nemajú miesto, absolvovali na vojne aspoň jeden mesiac takéhoto tvrdého výcviku, určite by prehodnotili svoje správanie a postoj k životu a začali si viac vážiť aspoň svojich najbližších.

Namiesto toho budeme mat v štáte profesionálnu armádu, ktorá bude určite kvalitne pripravovaná. Ale zamyslel sa niekto nad budúcnosťou mladíkov, ktorí už od pätnástich rokov a možno aj skôr sa unudene potulujú po uliciach a hľadajú rôzne možnosti výtržníctva?

Ako dlho potom bude trvať v ich živote, kým dospejú, začnú sa správať zodpovedne a nájdu svoj vlastný, naozajstný zmysel života?