Okruh mojich známych má jednu spoločnú vlastnosť. Veľmi radi cestujú. A tak keď sa jedna kamarátka prednedávnom vrátila z Japonska, hneď som ju oslovila, aby mi vyrozprávala ešte čerstvé dojmy zo svojho trojmesačného pobytu na opačnej strane našej planéty.

Bola nadšená, vyhrala casting a v Japonsku pracovala ako hosteska. Mala aj dosť času, aby spoznala túto pre nás pomerne atraktívnu krajinu a jej obyvateľov.

Japonsko je skoro dokonalá krajina. Tokio je takou čerešničkou na torte,ktorá má skvelú chuť. Je upečená z čerstvých surovín a to je zárukou, žesa hneď len-tak nepokazí. Ale dosť bolo básnických fráz.

Tokio jednoduchopovedané predbehlo dobu. Keď si pomyslíme, že v minulom storočí skorodvakrát zmizlo zo zemského povrchu /po zemetrasení a počas druhej svetovej vojny/ je to priam zázrak, že za tak krátku dobu sa z Tokia ako aj celejkrajiny stala jedna z najmodernejších častí sveta.

Aby takýto systém fungoval, všetko musí na seba dokonale nadväzovať. Základom každého mesta je komunikácia a tá v Japonsku je dokonalá. Je síce dosť komplikovaná, ale zvláštnosťou je, že okrem toho že tu máte dva druhy vlakov - pomalé a rýchle, nemáte tu žiadne zľavnené cestovné lístky a na každú cestu potrebujete nový lístok. Cestovanie autom sa nevypláca, mestá sú až príliš preplnené ľuďmi, a čas znamená pre každého Japonca - peniaze.

Pozrime sa bližšie priamo do srdca krajiny vychádzajúceho slnka - Tokia. Toto mesto malo pred necelými 250 rokmi 1,5 milióna obyvateľov. Dnes tu žije 12 miliónov. Najznámejšia a zároveň najstaršia časť Tokia sa volá Ginza. Je to miesto určené pre tých najzámožnejších ľudí v zrelom veku nad 50 rokov. Mládež sa schádza v iných častiach napr. Šindžuk. Je to moderné centrum mladých.

Okrem hlučného nočného života, láka táto časť mesta turistov aj vďaka možnosti neopakovateľného výhľadu z miestnej vyhliadkovej veže na siamskych dvojičkách. Je to najvyššia budova v meste. Do 20. poschodia je spojená. Od tohoto čísla sa budova rozdeluje na dve samostatné časti a prívlastok siamske dvojičky je v tomto prípade naozaj na mieste. Raritou ostáva aj fakt, že vstup na túto vyhliadkovú vežu je úplne zdarma aj napriek tomu, že v Japonsku platíte za všetko.

Japonci sú známi aj tým, že obdivujú všetko krásne vo svete a v mnohých prípadoch sa snažia o rôzne napodobneniny. Tou by sme mohli nazvať aj Tokio Tower akási nie príliš vydarená kópa Eiffelovej veže.

Vo štvrti zvanej Akihabara je raj pre milovníkov elektroniky. Aj preto túto časť nazývajú elektronické mesto. V megaobchodných domoch kraľuje technika, ktorá už dávno predstihla svoju dobu a do Európy sa dostane v tom lepšom prípade o niekoľko mesiacov a niekedy sa stane, že je určená len pre Japonský trh. Zákazník je v Japonsku kráľom, predavači sa stále na Vás usmievajú a môžete ich hodiny prehánať pri predvádzaní výrobkov. Je to však svet, z ktorého sa Vám môže prirýchlo zakrútiť hlava.

Aj preto Japonské záhrady sú tým najlepším relaxom a útekom z uponáhľaného sveta. Japonské záhrady sa nachádzajú priamo v Tokiu a celé rodiny tu trávia voľný čas, ktorého je naozaj veľmi málo. Za vstup do takéhoto typu záhrad sa platí. Odmenou je pre Vás množstvo malých altánkov, zelene, jazierok a v nich čuduj sa svete plávajú naozajstné dobre tučnučké kapre. Kapor je v Japonsku posvätná ryba a na jedálniču by ste ju márne hľadali.

Dohovoriť sa s Japoncom je vážny problém. Radšej sa vopred pripravte a dajte si tie najdôležitejšie frázy preložiť do znakového písma. Vyhnete sa tým možno problémom.Ak by ste chceli zavolať z mobilu domov svojej rodine tak nato rýchlo zabudnite. Japonsko má svoju vlastnú sieť tzv. tretej generácie a nemá dodnes prepojenie na Európu. Ale sú tu telefónne automaty, z ktorých sa dovoláte, len musíte mať pripravené väčšie množstvo drobných mincí.

Zážitkom je cestovanie autobusom. Ak si chcete urobiť výlet do iného mesta, je to ten najluxusnejší spôsob dopravy. V autobusoch, ktoré rozmerovo sú autentické tým európskym majú vybavenie o ktorom môžeme len snívať. Maximálny počet sedadiel je 25 a to znamená, že každé sa dá sklopiť do vodorovnej polohy a cestujúci sa môže počas cesty pohodlne vyspať. Vankúš, deka, hudobné slúchatka, kávička, toaleta, čajík aj papuče sú samozrejmosťou a sú v cene cestovného lístka. Neviem, ale ja mám taký pocit, že sa nedožijem doby, kým táto úplná samozrejmosť dorazí až k nám na Slovensko. Cestovanie v Japonsku je naozajstným zážitkom. Luxusný autobus, či superrýchlik zvaný Šinkanzen, ktorý konkuruje svojou rýchlosťou aj leteckým linkám sú pre Japonca každodennou súčasťou. Ceny sú drahé, ale máte záruky nadštandartných služieb a luxusu, aký sa hneď tak nevidí.

Japonská kuchyňa u nás nie je až tak známa. Ryža je súčasťou skoro každého ponúkaného jedla, a kto jú nemá rád má jednoducho veľkú smolu. Obľúbené sú aj suši, aj keď v Japonsku sa pripravujú trochu inak ako v Európe. Klasický sušibar vyzerá asi tak, že sedíte pri chodiacom páse, na ktorom sa posúvajú všelijaké dobroty a vy si vyberáte na čo máte práve chuť.

Samotní Japonci sú ľudia usmievaví, uctiví, ale trvá nejaký čas kým si Vás aspoň trochu pripustia k telu. Sú ostražití, neustále pozorujú svoje okolie a turisti sú objekt ako na to priam stvorení. No nájdete tu veľmi málo miest, kde sa čas aspoň na chvíľu zastaví. Pre každého Japonca čas sú peniaze, a keďže žijú nielen v najmodernejšej ale aj najdrahšej krajine sveta, musia sa obracať, aby mohli žiť na slušnej životnej úrovni. Japonská pracovitosť a kvalita však slávi úspechy na celom svete.

Návšteva Japonska to je vraj ako cestovanie v čase. Len ten návrat je až príliš tvrdou šedivou realitou. Aj napriek tomu sa však oplatí túto krajinu vidieť...