Obdobné príbehy pozná asi každá z nás.:-) A uznajme si, dni priemernej zamestnanej ženy sa väčšinou podobajú ako vajce vajcu. Skúsme si ich predstaviť.

Keď vám ráno zazvoní budík a pretrhne vás z krásneho sna, kde sa o vás zaujíma sám Brad Pitt osobne, máte chuť niekoho najmenej ukameňovať. Manžel sa vám tmolí po spálni a dožaduje sa čistej košele, napriek tomu, že už najmenej 5 rokov sú vo vašom byte vždy košele na jednom a tom samom mieste. Za manželom konečne zavriete dvere a prídu na rad deti. Prevezmete síce nevďačnú úlohu budíka, ale čakať za to vďaku ste sa už asi dávno odučili. :-)

Kým im chystáte raňajky, vaše deti sa stihnú už po tretíkrát pohádať. Keď ich od seba konečne odtrhnete, najedia sa buď takou rýchlosťou, že sa divíte, kedy to jedlo stihli požuť, prípadne sa v ňom prehrabávajú v nádeji, že medzi tým, čo vaše kuchárske umenie zase vyprodukovalo, nájdu niečo, čo sa dá NAOZAJ zjesť. Medzitým sa z vás predpubertálny syn snaží dostať záväzné vyjadrenie, že nové tenisky sa bezmála tritisíc mu naisto kúpite a dcéra, ktorá má ledva 8 rokov vám oznámi, že šaty, ktoré ste jej vybrali si neoblečie, lebo sú „demódované“. Na vašu otázku, ČO si teda mieni obliecť ukáže rifle, ktoré ešte včera žiarili novotou, dnes sú však na nich strapce po nožničkách a zhrozene pozeráte na dieru pod kolenom. Vo dverách vás ešte stihnú rozčúliť poznámkami o tom, že zase máte navštíviť riaditeľa školy, prípadne mu vynadať, lebo ten chlap zase trpí paranojou, že vaše milované deti kazia svojich spolužiakov. Keď sa uistíte, že v taškách majú naozaj knihy, pravítka a ceruzky a vyhodíte odtiaľ vaše očné tiene, prak, karty a obrovskú atrapu pavúka, konečne za nimi zavriete dvere s pocitom, že deň už končí a vy sa môžete uložiť do kresla, vyložiť si nohy na stôl a meditovať.:-)

Miesto toho si to však namierite do kúpeľne, narýchlo si upravíte vlasy, na tvár si natriete make-up a utekáte do práce. V práci vás rozčuľujú nadriadení, podriadení, upratovačky, proste každý, kto vás rozčúliť môže. Po práci utekáte na nákupy, prídete domov s rukami vyťahanými od tašiek, po ceste rozbijete vajíčka a na schodoch si spomeniete, že ste zabudli navštíviť riaditeľa a dcére kúpiť nové farbičky. Nemáte však čas zdržovať sa, lebo vás čaká večer za sporákom pri varení večere pre vašich najmilších. Potom ešte úlohy, uložiť deti spať a venovať sa manželovi, ktorý, uznajme si to, je niekedy schopný vymyslieť si takmer nepoznateľne nefalšovaný zápal slepého čreva, keď od neho chcete, aby vám pomohol s upratovaním.:-)

Cez víkend doháňate zameškané upratovanie a snažíte sa aspoň oprať a požehliť tú kopu prádla, čo sa vám nakopila v kúpeľni. Poznáte to? Takto nejak vyzeral život Ingrid ešte pred rokom. Ako 34 ročná zamestnaná žena si nemohla často dovoliť riadiť si svoj život podľa vlastných želaní. Až si jedného dňa nepovedala to magické slovíčko „dosť“. Myslíte si, že je to ťažké?:-) Nie je. Uvedomila si, že nemôže všetko prispôsobovať záujmom iných. Ani vlastnej rodine, pretože jej deti si v prvom rade zaslúžia matku, ktorá je vyrovnaná a má radosť zo života.

Začala nenápadne. Asi v hodinovom rozhovore vysvetlila manželovi, čo sa rozhodla urobiť. Samozrejme, keď (i keď síce milujúci, ale predsa len chlap:-) zistil, že jej rozhodnutia budú mať dosah i na neho, nebol príliš nadšený. Ale nakoniec.. Dohodli sa, že aspoň raz za dva týždne preberie za všetko starostlivosť jej manžel. Za deti, domácnosť nákupy. Do prác v domácnosti zapojila aj svoje deti, samozrejme s ohľadom na ich vek a možnosti. :-). A každý deň si vyhradila pre seba takzvanú „očistnú polhodinu“ :-) V tú polhodinu má ktokoľvek, pod hrozbou pokuty, zákaz čokoľvek od nej požadovať. (Samozrejme, v prípade, že jej dieťa vyskočí z okna, alebo im začne horieť byt, je ochotná polhodinu buď presunúť, alebo prípadne zrušiť:-)
Získala viac voľného času, začala sa učiť španielsky a dokonca vytiahla odniekiaľ starý maliarsky stojan a pokračovala tam, kde kedysi pred 10 rokmi skončila. :-)

Tým, že Ingrid má teraz viac času na seba, stala sa z nej vyrovnaná matka, spokojná sama so sebou a svojím životom. Samozrejme, i ona robí chyby, tak ako každá matka. Ale dnes by už nenakričala na deti, keď príde z práce domov a nájde deti, ako si prestreli chlieb s maslom priamo na dlažbe v kuchyni, presne tak, ako to videli v nejakom filme. Keď nájde v kúpeľni zubnú pastu, vytlačenú, podľa zvyku jej syna, priamo z polovice tuby. Ani keď zistí, že jej manžel zase nechal špinavé prádlo priamo vedľa postele. Deťom prikáže, aby si to upratali samé, narovná zubnú pastu, nad manželom mávne rukou, (on sa i tak nezmení:-) a zasmeje sa. Nebude predsa nikomu kaziť deň kvôli zubnej paste. Skúste to aj vy a bude sa vám ľahšie žiť. A keď to dokázala Ingrid, dokážeme to aj my. Veď sme predsa úžasné. :-)) Alebo nie? ;-)