Pôrod je vždy zahalený rúškom tajomstva. Každá žena ho prežíva inak. Každá o ňom rozpráva inak a kým ho nezažije prvýkrát na vlastnej koži, má strach, alebo aspoň zmiešané pocity.
Je odkázaná na pomoc lekárov - cudzích ľudí, ktorí už túto vec berú ako úplnú samozrejmosť - rutinu a možno si ani neuvedomujú, že práve majú v rukách 2 životy - matkin a malého krehkého človiečika.
Od ich prístupu záleží ako bude matka spomínať na pôrod.

Cesta bábätka na svet je strastiplná. Predchádza jej dlhých 9 mesiacov.
Pre niektoré ženy nie až tak ideálnych, ale plných rôznych komplikácii.
Ja som si až počas tehotnosti uvedomila, aké mám životné šťastie, že som zdravá a nemám žiadne komplikácie. A keď nám týždeň pred pôrodom povedali, že malý má vadu srdiečka a bude asi potrebné nasadiť lieky, preplakali sme s manželom celú noc.

Nakoniec však vysvitlo pri následnej kontrole, že prístroj, ktorý natáča EKG plodu sa mýlil, je dosť poruchový a malému bije srdiečko ako zvon. Bola to tá najkrajšia správa v našom živote. Vtedy som pochopila strach a úzkosť budúcich mamičiek, ktoré musia prekonávať rôzne úskalia chorôb svojich bábätok, ktoré sa objavia už v ich brušku.

Na deň, kedy sa náš malý poklad ohlásil na svet, nikdy nezabudnem.
Bol krásny slnečný - nedeľa, týždeň pred plánovaným termínom pôrodu.
To, že tá chvíľa je tu, som zistila, keď mi začala pomaly odchádzať plodová voda.
Bola som strašne roztržitá, zmätená, vzrušená - ten pocit, že malý už bude v ten deň na svete ma úplne opantal.
Manžel sa snažil zakryť svoje pocity, neustále ma upokojoval, ale videla som na ňom - v jeho očiach, že tiež má zmätené pocity. Tak sme sa pripravovali na túto chvíľu a zrazu sme boli prekvapení.

Samotný pôrod prebehol neuveriteľne rýchlo.
Bolesti som mala asi tak hodinu, ale keď mi dali epidurálnu injekciu, bolesti v priebehu pol hodiny zmizli úplne. Necítila som absolútne nič.
Lekársky tím okolo mňa pobehoval, všetko prebehlo tak rýchlo, že som nestihla ani dýchať či tlačiť, ako nás to učili na kurze.
Malý Patrik bol na svete doslova za 5 minút. Rýchlo ho utreli, zabalili do plienky a dali manželovi, ktorý ho ku mne priložil. Mal ten najšťastnejší výraz na tvári, aký som kedy uňho videla a tie najkrajšie veľké slzy v očiach.
Tie prvé chvíle keď som zbadala malého, som si predstavovala inak, že budem plakať, ale v tom tempe sledu udalostí som bola doslova v šoku z toho, že tie hororové bolesti, ktoré mi kamarátky s takou radosťou opisovali, vôbec neprišli a všetko je za mňou.

Na mňa sa usmieval náš malý uzlíček šťastia, ktorý mi prvú hodinku len vyplazoval malý jazýček a prevracal veľkými modrými očkami a potom sa riadne prihlásil svojim krikom na tento svet.

A ešte jedna vec bola zvláštna.
Posledný deviaty mesiac som si už strašne priala, aby som konečne nemala už to veľké bruško, s ktorým som sa cítila tak nemotorne.
A potom po pôrode, keď som uvidela svoje splasnuté bruško prišlo mi ľúto.
V hlave sa mi začal odvíjať film, prvý pohyb bábätka v brušku, ktorý sme zachytili spolu s manželom, všetky tie chvíle, keď sme sa mu prihovárali a teraz to bolo preč - nenávratne.

Malý ležal vedľa má a mrnkal, ako keby aj jemu prišlo ľúto za bruškom svojim pocitom istoty, ktoré ho chránilo celý čas.
Ďalším paradoxom bola naša pôrodnica, ktorá nemá u mamičiek veľmi dobré meno. Ženy utekajú do celého okolia, len aby sa jej vyhli. My sme si tie nemocnice s manželom prešli ešte pred pôrodom osobne a rozhodli sme sa pre tú našu v rodnom meste, hlavne kvôli možnosti epidurálnej injekcie, ktorá v ostatných nebola.
Môžem skonštatovať, že prístup lekárov bol na vysokej profesionálnej úrovni, sestričky, ktoré som prvýkrát v živote videla, sa ku mne správali milo a poradili mi s každým problémom.
Odmenou pre nás s manželom bolo, že ešte počas pobytu v pôrodnici sme mohli s našou malou ratolesťou tráviť veľa času, pretože to máme z domu do nemocnice doslova na skok.

Takže prvá a posledná rada všetkým budúcim mamičkám.
Osobne navštívte miesto, kde by ste mali rodiť, je lepšie raz vidieť ako desaťkrát o ňom počuť. A nedajte na všetky tie hororové príbehy od vašich kamošiek. Na sebavedomí a pokoji Vám to určite nepridá. Myslite pozitívne a tešte sa na ten malý zázrak prírody, ktorý Vás urobí na celý život šťastnými rodičmi, pretože bude Váš.   

    
Reklama