Názov COSTA BRAVA v preklade môže znamenať aj DIVOKÉ POBREŽIE. Vďaka nespočetnému množstvu skalnatých výbežkov, ktoré sa tu vnárajú do morských vĺn je tento názov naozaj priliehavý.
Vyberme sa teda spolu na španielske najpopulárnejšie a najznámejšie pobrežie COSTA BRAVA. Ponúkam Vám jeho spoznanie samotných obyvateľov, ktorí tu žijú. Majú tiež svoje starosti a radosti a ten pocit žiť pri mori a byť čokoládovo opálený, nie je pre nich všetkým.

Musím Vás poopraviť ak si myslíte, že keď ste boli na Costa Brave, že ste boli v Španielsku. Oficiálne je to tak, ale samotní obyvatelia si to stále nechcú pripustiť a nato, že táto oblasť je vlastne KATALÁNSKO sú veľmi hrdí.
Už dlho bojujú za svoju nezávislosť, no zatiaľ márne. Každý z nich prízvukuje, že všetko čo tu vybudovali, vypestovali, urobilo z tejto oblasti suverénne najvyspelejšiu autonómnu oblasť Španielska.

V prvý večer pobytu sme sa zoznámili celkom náhodou s mladíkom menom SALA MARTINÉZ. Bol úplne nenápadný – jeden z mnohých, ktorí postávali na najrušnejšej ulici v Blanes a ponúkali lístky do Discoclubu. Ale bol, hádam, jeden z mála, ktorému zjavne nešli kšefty, pretože kým ostatní ponúkali pozvánky zdarma, uňho mal lístok cenu 1000 pts. Bol však zhovorčivý, vedel výborne anglicky a keď som sa ho opýtala, či by mi nemohol porozprávať o živote tunajších ľudí po chvíli váhania súhlasil.

O Salovi som sa dozvedela, že študuje na univerzite v južnom Francúzsku a ovláda 4 svetové jazyky – taliančinu, francúzštinu, angličtinu a španielštinu. Śtúdium je dosť finančne náročné, tak si privyrába prácou pre nejakú počítačovú firmu v zime a v lete predajom lístkov v tomto exklusívnom Discoclube, ktorého majiteľom je jeho dobrý priateľ.
Bývalé Československo pozná. Dokonca navštívil Plzeň, Karlove Vary a Prešov. Prezradil mi, že predajom lístkov za mesiac zarobí v prepočte na naše peniaze toľko, že by u nás mohol stráviť bezstarostnú dovolenku s tým najväčším komfortom. Koľko, to však je nechcel prezradiť, a tak som si nemohla vytvoriť svoj názor, či nešlo len o chvastúnstvo.

Odbočili sme radšej od tejto témy a keďže SALA mi vôbec nepripadal ako Španiel, skôr miešanec, spýtala som sa na jeho pôvod. Pousmial sa a povedal mi, že on sa už narodil v Španielsku, ale jeho rodičia pochádzajú zo Severnej Afriky a ukázal na malý „skromný domček“ na úpätí hory nad pobrežím, kde bývajú. Ale v Katalánsku sa mu páči. Páči sa mu mentalita ľudí a tvrdí, že horkokrvnosť má už aj on v sebe. Jednoducho, každý, kto sa tu narodí alebo dlhší čas žije sa katalánčinou musí nakaziť. Keďže sa veľmi zaujímam o futbal, bolo nemysliteľné nerozprávať sa aj o tomto národnom športe.

A to bola téma. Hrdosť dvoch najväčších rivalov Realu a Barcy tu nemá obdoby, sú to súboje nielen na trávniku, ale aj v hľadisku. Barca je pre Kataláncov doslova modlou.
A ešte na jednu vec sú Katalánci hrdí, že tu boli letné Olympijské hry.
Vtedy sa ich sily doslova spojili a premenili svoje hlavné mesto Barcelonu na nepoznanie. Bolo sem dovezených 2000 paliem zo severnej Afriky, aby oživili šedý ráz mesta. V priebehu krátkeho času boli vybudované tie najmodernejšie športoviská.

Zvláštnosťou však napríklad je, že katalánčina je jazyk, ktorému bežný Španiel nerozumie, ale tretina obyvateľov Barcelony sú Španieli.

Barcelonu sme navštívili aj my prostredníctvom fakultatívneho výletu, len škoda, že nás tu Sala nemohol sprevádzať. To, že Barcelona patrí medzi architektonické skvosty vie snáď každý, ale že je to hlavne vďaka slávnemu Antoniovi Gaudímu, to už vedia, len tí čo sa o ňom niečo dopočuli.
Bol to človek protichodných rozporov. Na jednej strane génius, pretože väčšina jeho stavieb vzišla z jeho nápadov vraj bez použitia čoby jediného nákresu a na druhej strane veľmi chudobný, ikeď pracoval pre tých najbohatších. Zomrel za veľmi nešťastných okolností. Zrazila ho električka. V tej chvíli bol tak skromne oblečený, že v ňom ľudia vôbec nespoznali slávneho architekta. Napriek spôsobu jeho života bol tak uctievaný a vážený, že dodnes sa nikto neodvážil dokončiť katedrálu Sagrada Familia.

Vráťme sa však z tohto milónového mraveniska do príjemného letoviska na pobreží pod názvom Blanes.
Sala nás tu už netrpezlivo čakal a bol zvedavý na naše dojmy.
Barcelona sa nám veľmi páčila. Sala len pokýval hlavou a dodal. Je krásna, ale veľmi drahá. Život na pobreží je celkovo dvojnásobnej drahší ako vo vnútrozemí. Domáci obyvatelia preto s obľubou nakupujú na trhoch, kde sú predsa len zľavy. A nájsť si dobrú prácu je tiež veľmi ťažké. Je tu tvrdá konkurencia, zahraniční investori majú záujem len o tých najlepších a preto sa ľudia hlavne v zimných mesiacoch sťahujú do väčších miest dúfajúc, že budú mať šťastie.

V Španielsku ma prekvapilo niekoľko vecí.
Prostredie sa mi zdá veľmi príjemné, nenájdete tu bezchybnú dokonalosť exklusivity, naleštené limunízy, noblesných ľudí s umelými úsmevmi ako napr. v Monte Carle. Ale všetko je to len vec Vášho pocitu. Tu som pochopila, že zámožnosť by nemala byť zmyslom nášho života, že človek sa cíti oveľa lepšie tam, kde vidí a doslova cíti ako blízko majú ľudia do svojich sŕdc a napriek veľkej temperamentnosti sú družnejší a priateľskejší aj voči turistom. A to bol ten najkrajší poznatok, ktorý sa mi navždy vryl do pamäti a do môjho srdca.   

    
Reklama