Určite by som vyvolala úsmev na Vašej tvári, keby som Vám položila otázku: „Navštívili ste už niekedy Taliansko?“ Ale koľkí z Vás by prikývli, keby som sa opýtala na malý, nenápadný, ale jeden z najnavštevovanejších ostrovov ležiacich v Tyrrhenskom mori – ostrov CAPRI.

Na tento ostrov sa dostanete jedine loďou.
Z vlastných skúseností Vám odporúčam nájsť si miesto na sedenie niekde uprostred lode, pretože keď si sadnete príliš dopredu, pri rýchlosti akou sa bude táto loď pohybovať, veľmi rýchlo pochopíte, prečo Vám s úsmevom zamestnanci lode poskytli ešte pred cestou mikroténové sáčky.

My, keď sme sa vybrali na CAPRI, more bolo dosť nepokojné a loď svojim vonkajším obalom kopírovala nezbedné vlny, takže sme sa cítili ako na húsenkovej dráhe a nevedeli sme kedy tomu všetkému bude koniec.
Za nami sedeli postarší turisti z Japonska, ktorí túto cestu úplne „prežívali“ a veru niekoľkí z nich za doprovodu nepríjemných zvukov sáčky aj použili. Bol to však jediný nepríjemný zážitok z tohto nezabudnuteľného výletu.

Keď sme konečne zakotvili v malebnom prístave MARINA GRANDE naše zelené tváre prílivom čerstvého vzduchu začali znovu nadobúdať tie správe pôvodné farby.

Na lanovku, ktorá odvážala turistov do samotného mesta CAPRI čakalo veľké množstvo turistov, ale všetko bolo perfektne zorganizované a za niekoľko minút sme sa ocitli na malom námestí v centre mesta, kde má lanovka konečnú zástavku.
Bola som prekvapená, že na tak malej rozlohe sa tu nachádzajú dva kostoly, kláštor a hlavná obchodná ulica. V doprovode sprievodcu sme si poprezerali obchodnú uličku. I keď tu bolo nespočetné množstvo obchodíkov, pripadalo mi to ako nedeľná relaxačná prechádzka. Obchodníci postávali pred svojimi obchodíkmi, milo sa usmievali, kývnutím hlavy Vás srdečne zdravili, ale že by sa na Vás vrhali ako hladné supy na svoju korisť, čo sme zažili v Turecku, s tým sme sa tu nestretli.

V tejto časti ostrova sa nachádza skvost prírody útesy I Faraglioni.
Brat je fotograf a urobil na tomto mieste neuveriteľne krásne zábery, z ktorých niektoré mali veľký úspech aj na súťažiach.

Na ostrove CAPRI sú len dve mestá.
To druhé má názov ANACAPRI.
Dostali sme sa doňho takým malým mikrobusom.
Keď sme doňho nastupovali, tešili sme sa na peknú vyhliadkovú jazdu, ale šofér išiel po stúpajúcich zákrutách hore skalnatým svahom takým štýlom jazdy, že by som sa nečudovala, keby bol Schumacherovým bratrancom. Vozovka bola úzka a adrenalín nám dvíhali hlavne stretnutia s oproti idúcimi mikrobusmi, ktoré boli vyrátané doslova na centimetre.

V ANACAPRI ma prekvapili roztrúsené domy uprostred viníc, ktoré mali už orientálny nádych. Uprostred bujných záhrad sa ukrývali krásne biele vily. Pri pohľade na ne sme si len povzdychli, je to ako v rozprávke. Bolo tu ešte viac zelene ako v CAPRI a veľký fotografický úspech zožala u všetkých predovšetkým stojaca socha LENINA v jednom parku, vraj už posledný stojaci monument v Európe venovaný tomuto velikánovi svetových dejín.

Myslím si však, že je to myslené mimo územia samotného Ruska.
Ostrov sme opúšťali už za sprievodu zapadajúcich lúčov slnka, ale mám pre Vás ešte niekoľko tipov.

Ak sa Vám naskytne možnosť navštíviť Belasú jaskyňu, ktorá ja nazvaná podľa belasého osvetlenia za slnečného svetla medzi jedenástou a jednou hodinou cez deň, alebo absolvovať okružnú jazdu okolo ostrova a uvidieť ďalšie pobrežné jaskyne, ktoré z úpätia nevidieť, či doslova sa dotknúť z lode už spomínaných útesov I Faraglioni bude Váš obraz o tomto ostrove úplne dokonalý.
Výlet na ostrov CAPRI jednoducho stojí zato.   

   
Reklama