Keď sa pred pár dňami môj manžel rozhodol, že si ja, ako zamestnaná žena, starajúca sa o domácnosť, dve deti a občas aj manžela, zaslúžim pár dní odpočinku a on ako milujúci manžel vezme deti na chatu, v panike som hľadala teplomer a ubezpečovala sa, že to iste bude iba daká viróza a tie prapodivné nápady ho behom chvíľky prejdú. :-)
Neprešli.

Deťom oznámil, že ich berie na pár dní na chatu, bez maminky a ja som rozmýšľala, či sa mám tešiť z toho, že majú svojho otca radi, alebo vyroniť pár sĺz, keď som videla, aké boli obe moje ratolesti natešené. :-)
Nakoniec však vo mne prevládla radosť, veď pár dní voľna od domácich prác nepadá človeku do náruče moc často. :-)
A deti si aj tak najviac zábavy zažijú s otcom, lebo ja som tá zlá, ktorá sa snaží vniesť aspoň trošku poriadku do ich životov.

Keď som za nimi zatvorila dvere na našom byte, odkiaľ všetci traja odchádzali o trošku viac naradostení ako by mi bolo milé, poobvolávala som kamarátky, že si spravíme dámsky večierok. :-)
Naše večierky sa vyznačujú jednou spoločnou črtou.
Posťažovaním sa na naše milované „polovičky“. :-)

Vyzeralo to znova na zaujímavý večer. :-)

Debatu otvorila Katka s tým, či niektorá nevieme, ako odnaučiť manžela nechávať špinavé ponožky vedľa postele. S kľudom som jej oznámila, že keď na to príde, nech mi to okamžite povie, lebo ja to toho môjho nemôžem odnaučiť už pár rokov.
Tak isto, ako ho nemôžem naučiť, že uteráky, s ktorými sa utrie po kúpaní, sa naozaj nevysušia, keď ich skrútime a hodíme na pračku. A že dres, alebo umývačka riadu je aj na to, aby sme použitý tanier po večeri aspoň do neho vložili, keď už ho neumyjeme.
Lucia prispela s otázkou, ako odnaučiť chlapa, aby vždy mal pravdu a keď ju náhodou nemá, tak platí prvé pravidlo. :-)

Ďalej nás zaujímali otázky vskutku náročné.
Prečo si niektorí chlapi myslia, (ten môj náhodou nie:-) že materská dovolenka je naozaj dovolenka, prečo si myslia, že majú skvelý orientačný zmysel a ak náhodou zablúdia, tak je to naša vina, prečo majú takmer všetci názor, že ustielať postele je zbytočné, keď si večer do nich znovu ľahnú a podobne. :-)
Na žiadnu z týchto otázok sme však nenašli odpoveď, tak Janku napadla smrtonosná myšlienka zavolať svojho manžela Juraja. Keby som vedela, ako sa volá feminista v mužskom vydaní, kľudne ho tak nazvem. :-)

Juraj prišiel a ako jediný zástupca chromozómu Y medzi nami sa rozhodoval obhajovať celé mužské pokolenie. :-)
Na naše otázky sme dostali odpovede možno výstižné pre chlapov, ale my ženy sme tie argumenty nejak nevedeli pochopiť.

Vraj majú hlavu plnú dôležitejších vecí, ako starať sa, či je posteľ ustlatá, veď do spálne nik nechodí a večer si zase do nej ľahnú. Oni na rozdiel od nás rozmýšľajú vraj ekonomicky. A čas sú peniaze. Orientačný zmysel majú dobrý a naozaj nemôžu za to, že manželka ich vždy zle naviguje. Ponožky necháva vedľa postele, pretože keď sa osprchuje, tak si ich ešte raz prosím dá na nohu, aby prešiel s teplými nohami do postele. A Janka sa nemá rozčuľovať, lebo ráno, keď ide do kúpeľne, ich tak či tak hodí do prádla. Ja som po tomto fakt už nemala energiu. :-)
Ďalej som už len počúvala, ako je povinnosťou manželky starať sa o domácnosť, pripravovať manželovi teplú večeru, starať sa o jeho blaho a pohodlie.

Už som sa obzerala okolo seba, či nenastal posun v čase a ja sa neocitla v osemnástom storočí. Posledné, čo nás odrovnalo, bolo vyhlásenie, že materská dovolenka je dovolenka preto, lebo okrem prebaľovania malého decka a jeho OBČASNÉHO nakŕmenia dokopy nič na nej nerobíme.
No, mať tohto chlapa doma, už som mladá krásna vdova. :-)
Už ma viac nezaujímalo.

Áno, aj ten môj občas necháva ponožky vedľa postele, mokré uteráky pokrútené na pračke, posteľ ustelie až po mojich vyhrážkach, že nebude obed. :-)
Ale zároveň rešpektuje, ak niekedy nie je načas večera na stole, ak idem s kamarátkami len tak si pokecať a domácnosť nechám na starosť jemu, nemyslí si, že starať sa o domácnosť je len moja povinnosť.
A keď je s deťmi, viem, že sa o ne postará, i keď uznávam, že svojským spôsobom. :-)
A po 3 dňoch, keď mi byt začal samej pripadať pustý a smutný, keď som kúpeľňu našla večer v takom stave, v akom som ju ráno nechala, bola som rada, keď moja veľká a dve malé lásky prišli domov, vypusinkovali sme sa a večer, keď som vešala mokré uteráky na balkón, som hundrala iba naoko, v skutočnosti som bola rada, že ho mám. :-)

Má síce svoje chyby, ale ja prídem na spôsob, ako ho to odnaučiť.
(Ale myslím, že som dokonale naivná:-)))
Nemáte nejaký nápad?:-)