Materská láska dokáže zázraky.

Každá matka vie, aké to je, bojovať o život, šťastie a úsmev svojho dieťaťa.

Medzi nami sú však aj matky, ktoré práve v mene lásky k svojmu dieťaťu spravia najťažšie rozhodnutie v svojom živote...

Vzdajú sa SVOJHO dieťaťa...

 

Martina je 33 ročná žena, ešte donedávna žijúca v celkom spokojnom manželstve.

Porodila a vzorne sa stará o 3 malé deti.

Posledné roky však ich vzťah začal mať trhliny, ale všetko sa to "zosypalo" až pred asi dva a pol rokmi, po narodení posledného dieťaťa.

Ona bola na materskej dovolenke, v tom období jej manžel ochorel, z choroby sa síce dostal, ale prišiel o prácu a vinou depresií a pocitov menejcennosti začal so závislosťou na automatoch a k tomu všetkému začal piť.

Keď ju prvý krát zmlátil tak, že musela vyhľadať lekársku pomoc, rozhodla sa pre rozvod.

Rozviedli ich na prvýkrát.

Po rozvode s ním ešte chvíľku bývala v spoločnom byte, asi 5 mesiacov po pôrode ich posledného dieťaťa ju však k tomu všetkému znásilnil.

Odsťahovala sa so všetkými tromi deťmi k jej rodičom.

Stále dojčila, takže to, že otehotnela si všimla až v piatom mesiaci tehotenstva, keď bolo jasné, že na interrupciu je už neskoro.

Celé týždne  rozmýšľala, čo urobí.

Nemala nič. Žila zo svojej materskej dovolenky, privyrábala si pletením svetrov po nociach, skoro nespávala a aj tak bola v situácii, že keby jej nepomáhali jej rodičia, tak veľakrát by nemala peniaze ani na najzákladnejšie veci.

Najstaršia dcéra, na pokraji puberty sa jej snažila pomáhať, ale v ten deň, keď prišla zo školy s plačom, ako sa jej deti smejú, keď im povedala že na školský výlet nepôjde, pretože proste na neho nemajú peniaze, Martina sa rozhodla.

 

Nemôže si dovoliť ďalšie dieťa, ak naozaj nechcú trpieť hladom.

 

A rozhodla sa.

 

Z lásky k svojmu nenarodenému dieťaťu podpísala adopciu ešte predtým, ako sa narodilo.

 

Posledné 3  mesiace tehotenstva donekonečna utešovala svoje dieťa, ktoré sa prejavovalo ako veľmi živé, že to robí z lásky k nemu.

Viac – menej však chcela presvedčiť  samú seba.

Rozprávala mu po nociach, že ak sa raz dozvie pravdu, musí pochopiť, že to spravila z lásky, pretože chce, aby malo kedy všetko, čo  ona mu nemôže poskytnúť.

 

Keď sa prihlásili pôrodné bolesti, modlila sa, aby sa zastavil čas, chcela mať svoje dieťa pri sebe čo najdlhšie.

Jej malý suverén sa však pýtal na svet rýchlo.

Pri cisárskom reze, v anestéze porodila dieťa, ktoré nikdy nevidela.

Po pôrode za ňou bola sociálna sestra, ktorá sa znova ubezpečovala, či si Martina svoje rozhodnutie  nerozmyslí.

Podpísala papiere a prosila pani so sociálky, aby jej dieťa naozaj dali dobrým ľuďom.

Dala svojej dcére meno.

Meno, ktoré jej adoptívni rodičia môžu zmeniť  po roku, keď podpíše definitívnu adopciu.

Pani jej porozprávala o manželoch, ktorí už teraz chodia jej dieťa navštevovať a ktorí po 11 ročnom čakaní na vlastné chcú dať tomu Martininmu všetko, čo ona mu kedy dať nemôže a ktorí sú pripravení milovať jej dieťa tak, ako svoje vlastné. 

O manželoch, ktorí svojej adoptívnej dcére nechajú meno po jej pravej matke.

 

Papiere podpísala a o niekoľko dní odchádzala z pôrodnice.

Sama.

 

Vonku stretla šťastnú mamičku, čakajúcu na taxík, aby svoje novorodeniatko odviezla domov.

Jej dieťa zostalo za stenami budovy, ktorú práve opúšťala.

Ona išla sama so zlomeným srdcom, ktoré ju zúfalo bolelo.

Mala ešte rok na  to, aby svoje rozhodnutie odvolala a dieťa jej vrátili.

Za ten rok si prežila svoje peklo.

 

Nielen od okolia, ktoré nechápalo, ako sa mohla vzdať vlastného dieťaťa, ale prežívala aj svoje vlastné, vnútorné peklo, ktoré jej nedalo spávať.

 

Po roku podpísala aj posledné papiere.

Svojho dieťaťa sa definitívne vzdala.

V mene lásky k nemu.

Nikdy by mu nemohla dať to, čo mu mohli dať jeho náhradní rodičia.

 

Nie každá matka, ktorá sa vzdá svojho dieťaťa si zaslúži titul „krkavčia matka“.

Niektoré to totiž robia z toho najčistejšieho citu.

Spravia to pre budúcnosť svojho dieťaťa, spravia to z lásky k nim.

 

Martina nemohla nikdy svoje dieťa vidieť.

Mohla ho len  milovať.

A to robí doteraz.

Od toho dňa si do svojej každodennej modlitby pripája formulku, aby Boh jej dieťa ochraňoval..

Nech už je kdekoľvek...

TÉMATA:
LÁSKA A VZTAHY