Môj brat si vzal pred rokom do prenájmu chatu s kapacitou pre 80 ľudí v krásnom prostredí uprostred hôr. Nedávno nás pozval na 3 dni, aby sme si uprostred prírody oddýchli a zrelaxovali.

Tak sme sa vybrali na tento výlet s manželom, 2-mesačným synom a mojimi rodičmi s veselou náladou, ktorá nám po príchode vydržala asi tak 1 hodinu.
Do krásneho ticha ako kométa vletel autobus plný 12-15 ročných detí.

Všetky deti boli z ústavu pre ťažko zvládnuteľné deti.
To sme ešte netušili, aký bohatý program nám pripravia.

Už príchod neveštil nič dobré.
Hlavne chalani boli veľmi hluční a v jednom kuse sa oslovovali rôznymi nadávkami.
Keď ich ubytovali, chata sa triasla v základoch a drevené balkóny len tak praskali, ale to pravé zemetrasenie prišlo až večer.
Hlučná hudba, ktorá má k hudbe asi tak ďaleko ako Slovensko k Austrálii, sa ozývala do tmavej noci a chalani, ktorí tancovali ako divé opice sa predbiehali v „speváckych“ výkonoch.
Pripadali mi v tej chvíli veľmi smiešni, ale pre skupinku asi 20 starších ľudí z Únie slabozrakých, ktorý tu tiež trávili svoje voľné chvíle sa stali nočnou morou, pretože boli ubytovaní o poschodie nižšie.

Pýtate sa, kto mal tie deti na starosti???
5 vedúcich – žien, ktoré bez záujmu spestriť týmto deťom program, sledovali celé dianie a keď ste ich požiadali, aby si urobili medzi deťmi poriadok, tak sa urazili a argumentovali slovami, že tieto „normálne“ deti potrebujú voľnosť.
A voľnosti veru mali celú noc neúrekom.

Tak sa tieto 12 až 15-ročné ratolesti odviazali /najskôr pri alkohole/, že s prepáčením o polnoci čúrali z balkónov, vyhadzovali petardy a prevracali, či premiestňovali postele.
Noc strávená v spoločnosti týchto bezohľadných detí bola strašná, tak sme sa už na druhý deň rozhodli predčasne ukončiť náš výlet.

Pobalili sme sa a otčim znášal po schodoch batožinu.
Pri schádzaní po schodoch sa mu tak šmyklo, že spadol, pričom si narazil 3 rebrá a dostal otras mozgu.

Kým môj muž k nemu dobehol, 2 vedúce – grácie, ktoré išli za otčimom ho len obkročili, bez záujmu, že tam nepohnute leží na zemi a pokračovali v debate.
To ma strašne nahnevalo a v duchu som si povedala.
A tieto dámy, bez kúsku citu a charakteru majú vychovávať zdivočenú mládež? Mali by začať sebou, aby boli príkladom v správaní a potom si možno získajú autoritu a tak potrebný rešpekt aj u 12-15 ročných detí, ktoré vidia svoj zmysel života v neviazanej zábave a ešte potrvá, kým začnú brať ľudí a svet okolo seba aspoň trochu vážne.   

        
Reklama