Človek je zvláštny tvor. Krásne veci častokrát prehliada, ale púšte ho vedia očariť. Sú zahalené nielen horúcim pieskom, ale aj tajomstvom. Cez deň sú horúce, v noci studené, ale aj tak človek túži aspoň raz v živote navštíviť púšť a zobrať do dlane jej jemný piesok, ktorý sa skĺže pomedzi prsty a pritom sledovať nekonečný obzor, či náhodou v diaľke neuvidí fatamorgánu.

Všetky severské africké krajiny sú rozdielne. Len jedno majú spoločné práve púšť. V Tunisku, ktoré som navštívila, urobili z tejto nehostinnej časti krajiny doslova atrakciu. Ak nepatríte medzi tých, ktorí síce vynaložia dosť veľké financie za dovolenku, ale vôbec im nevadí, že ju preležia na pobreží, pre Vás je návšteva púšte ako stvorená. Samozrejme ak Vám nevadia teploty pohybujúce sa okolo 60 stupňov. A ešte jednu vec si musíte uvedomiť, piesok musíte odteraz považovať za svojho verného kamoša. Darmo Vám dajú uterák okolo hlavy, či oblečenie tzv. sutanu, piesok budete mať či chcete alebo nie, nielen pod nechtami, ale aj v očiach, vlasoch či zuboch.

Je to neuveriteľný zážitok prechádzka na chrbte ťavy, pokiaľ poslúcha a nesnaží sa odhryznúť si z každého kaktusu, ktorý sa po ceste vyskytne. Jedno dievča, ktoré išlo v karaváne pred nami určite na tieto chvíle nezabudne. Ťava, na ktorej sedela sa do nej neskutočne zaľúbila, stále jej oblizovala ruky, a snažila sa z nej strhnúť sutanu.
Vysadnúť na ťavu vôbec nie je pre našinca jednoduché a ešte ťažšie je na nej sa udržať, nohy máte od začiatku pevné pritisnuté k bokom ťavy, a asi tak po pol hodine sa odvážite trochu povoliť svoj krčovitý postoj, ale to už dávno cítite v stehnách, že svalovica Vás na druhý deň určite navštívi.Viete, že ťavy na rozdiel od ľudí vydržia bez vody aj dva týždne, musia sa však do sýtosti najprv napiť, do svojich útrob si dokážu uschovať až sto litrov vody.

Vráťme sa však k samotnému Tunisku. Tunisko nie je pravý islamský štát, ale aj napriek tomu je tu náboženstvo alfou omegou pre každého. Vyše 90 percent obyvateľstva je veriacich, t.z., že aspoň navonok nekonzumujú alkohol, neviem si predstaviť takýto postoj u našinca. Čo myslíte, čo by skôr zaniklo?
Ale aj Tunisania sú hriešni, riešia to po svojom a prichádzajú si po alkohol do obchodov zababušení až po uši aby ich nikto nespoznal, a ikeď je alah pre nich všemohúci, veria, že so zrakom už na tom nie je až tak dobre a neuvidí každého hriešnika s fľašou v ruke.

Aj svadby sú tu jedinečné, tá pravá nefalšovaná tuniská musí trvať aspoň dva týždne s účasťou cca 300 hostí. Ženy, ktoré vstupujú do manželstva sú si vedomé, že je to pre nich posledné rozptýlenie, pretože odteraz budú stáť stále po boku muža zahalené a cupitať za ním, ako vycvičený psík. Neskutočná predstava pre naše nežné pokolenie.
O to zaujímavejšie je však poriešený rozvod a asi preto je ich aj málo. Ženích po rozvode, ktorý trvá aj dva-tri roky a je pre manžela finančne nákladný nesmie ostať v dome už ani deň, jednoducho tuniské zákony ho vyhosťujú.

Mnohoženstvo, ktoré je v arabskom svete úplnou samozrejmosťou je pre Tunisanov tabu aspoň verejne ho zakázali v roku 1956.

Tunisko je však veľmi mladučká krajina polovica obyvateľstva nemá ani 20 rokov. Mladí šikovní ľudia však aj tu majú zelenú. Tí, ktorí úspešne zmaturujú majú automaticky voľný vstup na vysokoškolské štúdium, naopak tí, ktorí už na základnej škole dvakrát prepadli nemajú nárok na pokračovanie v štúdiu a ich vidina budúcnosti nie je veľmi ružová.

Turista v Tunisku nájde veľa nepoznaného. Môže poodhaliť tajomstvo života Berberským kmeňov, ktoré majú 3000 rokov staré korene, alebo navštíviť koloseum Al Djem po tom Rímskom najväčšie. A je tu ešte svetoznáme Kartágo. Možnosti je tu veľa, len ťažko sa dá stihnúť všetko. Spojenie dvoch tak odlišných svetov ako je prímorský a saharský však určite za tú návštevu aspoň raz v živote stojí.

Reklama