Máme tady další vzpomínku na doby malin nezralých a holek nezodpovědných, které z frajeřiny chodily „polonahé“. O svých postřezích na dnešní téma píše i čtenářka s nádhernou slovenštinou a nickem V19

Kde sú tie časy, keď som nosila v treskúcej zime krátke sukne a vysoké čižmy a brodila sa v snehu po kolená cca 2 km na vlak do školy. Teraz by som to už neurobila, v mladosti som trocha frajerila...Tielko, pančuchy pod nohavice sú samozrejmosťou.

V pamäti sa mi vynárajú spomienky ako sme nosili hnedé a biele pančuchy, krepsilonky - bŕŕ. Teraz sa vyrábajú omnoho krajšie a farebnejšie a myslím si, že ich deti rady nosia. Spomínam si, ako ma mamka do nich natrepávala. Keď sa ma raz opýtala - mohla som mať tak 15 rokov- či mám pod nohavicami pančuchy a povedala som že nie, nasledovala polhodinová prednáška, že nachladnem a dostanem reumu ap.

Napokon som je povedala, že síce nenosím punčocháče, ale tenké tepláky, nezmohla sa ani na slovo. Mali sme susedku, ktorá vždy v zime chodila iba v sukni a tenkých silonkách a moja mamka nosila hrubé pančuchy. Ockovi často hovorievala, aká bude susedka chorá. Ubehlo pár rokov, susedka hoci už stará pani, oblieka sa tak dodnes a nevie čo je reuma, zatiaľ čo moja mamina, ktorá sa teplo obliekala a tvrdila, že každá choroba pochádza zo zimy, reumu má...

Ja mám zimu rada, dôležité je vhodné oblečenie, hlavne aby som mala teplú obuv, rukavice, šál, kapucňu na vetrovke, v čiapke sa necítim dobre.

V19

Milá V19, je vidět, že sousedka se prostě otužila a vaše maminka zchoulostivěla. To je jednoduchá matematika.

Text nebyl redakčně upraven

 

 

 

 

Reklama