Naše čtenářka s nicekm V19 vzpomíná na zájezd do Sovětského svazu a následnou celní prohlídku v době socialismu. Při cestách do zahraničí nebyla o perné chvilky nouze.

Trapasy sa stávajú každému, niekom menšie inému väčšie a je takmer nemožné sa im vyhnúť.
Na jeden takýto si spomínam aj ja. Pred viac ako 26 rokmi sme išli z podniku autobusom na zájazd do bývalého

Sovietskeho zväzu - Kyjeva. Bola som vedúcou zájazdu, všetci sme sa dobre poznali. Vtedy vládli prísne
pravidla ako pri vývoze tak dovoze tovaru... žiaľ aj napriek upozorneniam sa nám prihodilo niekoľko trapasov.
Ako to už na takýchto zájazdoch býva, každý mal niečo „pod zub“. Klobásy muži napchali do vrecák nohavíc,
niektoré manželky zasa za pás pod svetre... Našťastie osobne prehliadky sa nekonali iba colníci si vytypovali
pár batožín, medzi nimi aj moju a manželovu. Keďže som mala byť „vzorom“ nemala som nič nelegálne, avšak napriek prosbe mi colníčka prikázala rozbaliť balíčky - darčeky pre sprievodcov v ZSSR.

Bolo mi naozaj do plaču ako darujem darček v roztrhanej krabici. Najhoršie bolo, že jeden účastník mal v batožine detské topánky,
rôzne oblečenie a pritom deti na zájazde neboli. Asi obmäkčili colníčku moje ešte nezaschnuté slzy, všetok
tovar musel zapísať do colného prehlásenia a colníčka pohrozila, že osobne pri návrate dozrie, či vezie všetko
naspäť. Ďalšiemu účastníkovi našli jedlo - praženicu s klobásou, ktoré musel zahodiť aj s tanierom do koša.
Keď som si myslela, že už je všetko v poriadku a všetci účastníci zájazdu sú už „na druhej strane“ prikročila som s pasom k okienku aj ja, keď tu na mňa kričia, že chýba jeden pán.

Teraz čo: kričím na jeho manželku, kde má muža, vraj asi na WC... Tak som sa otočila a búchala na dvere WC s krikom Jožo odchádzame, kde trčíš?! Keď konečne vyšiel - no horor. Razilo z neho ako zo suda, ledva stál na nohách. Vytrhla som mu pas z ruky s buchnátmi som ho vypoklonkovala cez colnicu na druhú stranu - t.j. ruskú stranu. Colník na našej strane zostal taký ohúrený, že ani
doteraz možno nevie ako opečiatkoval naše pasy. Joža sa rýchlo ujali naši chlapi aby nebolo vidieť, že má vypité.

Našťastie k ďalším prúserom nedošlo a my sme mohli pokračovať v ceste. Podotýkam, že pri spiatočnej ceste
našťastie bola iná colná služba, lebo neviem, neviem.... V19

Milá V19, chudák, účastník zájezdu. než by si nechal lahev sebrat , tak ji radši vypil na EX

Text nebyl redakčně upraven

A co vy, milé ženy-in?

  • Vybavuje se vám také nějaká perná, ne-li nejpernější chvilka v životě?
  • Určitě se vám v životě přihodila nějaká situace, kterou byste si už nechtěla zopakovat.
  • Jak se na ni díváte dnes? S humorem, nebo vám stále běhá mráz po zádech.
  • Vzpomenete si na nějaký trapas, kdy byste se nejraději propadla do země?
  • Nastala ve vašem životě chvilka, kdy na vás doslova sáhla smrt? Jak zafungoval váš anděl strážný?
  • Co se vám vybaví, když se řekně „Nejpernější chvilka v životě“?

Napište nám na adresu: redakce@zena-in.cz

Reklama