Telenovela je jednoducho droga. Priťahuje k televíznym obrazovkám milióny ľudí na celom svete, ktorí v nej hľadajú svoje nenaplnené sny, krásnu a čistú lásku a luxusný život. V niektorých telenovelách začínajú svoju hereckú kariéru aj súčasní slávni či speváci ako Jennifer Lopezová, Ricky Martin či Natalia Oreiro. Je tu priestor pre pekných ľudí. Tí, ktorí sa na nich každodenne pozerajú síce takí pekní nemusia byť, ale vždy si v nich niečo zo seba hľadajú. Pekný úsmev či známe gestá.

Priznám sa, že nepatrím medzi ľudí, posadnutých telenovelami. Zo všetkých tých určite vyše tisíc častí telenoviel, ktoré sa za tých 10 rokov dostali na našu obrazovku som videla možno 5 častí, aj to len útržkovite a úplnou náhodou. Nikdy som sa nedostala do deja a tie neustále hádky, obviňovania, plač, intrikárstvo mi poriadne liezlo na nervy.

Telenovely sú podľa môjho názoru neexistujúce rozprávky o skutočnosti. Majú pomerne jednoduchý a nenáročný dej, aby ho pochopil každý a zložité myšlienky, ktoré by človeka nútili rozmýšľať nad ich podstatou tu nenájdete.

Naskytá sa tu otázka. Je sledovanie telenovely jednoduchý relax alebo len zabitý čas? Kultúra na dedine pomaly chátra, a tak sa prevažne starší ľudia venujú papučovej kultúre a telenovely sú priam ideálne. Na druhý deň môžu v kostolíkoch dopodrobna preberať osudy všetkých postáv z telenovely. A že majú telenovely na dedinách silnú priam božskú moc, o tom by vedeli rozprávať aj samotní farári, ktorí po dohode s osadenstvom, neraz posunuli začiatok omší na neskorší čas, aby sa tak vyhovelo všetkým.

V mestách je situácia trochu iná. Mnohé ženy sú zamestnané až do podvečerných hodín, a potom nasleduje starostlivosť o rodinných príslušníkov. Na nejakú telenovelu neostáva čas a ani chuť.

Ľudia, ktorí telenovely sledujú v nich hľadajú akýsi sociálny kontakt. Vždy si nájdu nejakú z postáv, ktorá im pripomína samých seba. Často pred televíznymi obrazovkami nahlas radia jednotlivým postavám, čo majú robiť a všetko s nimi prežívajú. Neraz si tie citlivejšie duše aj poplačú.

My ostatní len krútime hlavami, ako vie taký nekonečný seriál popliesť ľuďom rozum. Na druhej strane je to určite lepšie ako sledovanie akčného filmu plného krvi a zabíjania. Veď toho strachu okolo nás hlavne vo väčších mestách je určite dosť a dosť. A tak nám ostatným nič iné neostáva, len tolerovať tieto nekonečné seriály každý podvečer. Každý má predsa právo snívať tú svoju rozprávku, aj keď sa nikdy neuskutoční...

Reklama