Domácnost

Stěhování národů neboli Jak ztratit nervy

Asi 4 roky dozadu sa nám s manželom vyskytla vynikajúca príležitosť vymeniť náš trojizbový byt za štvorizbový. Kto by odolal? :-)

To jediné, k čomu som mala výhrady bolo to, že sťahovať sa niekam s našou pomätenou rodinou je už dopredu odsúdené na katastrofu. Manžel ma však, hýriac optimizmom, presvedčil o tom, že predsa máme organizačný talent, vymyslíme stratégiu, deti zavrieme do pivnice a môžeme sťahovať. :-) Privolila som. Chyba, veľká chyba. :-)

Už 5 dní pred osudnou sobotou som pomaly balila osobné veci do krabíc, porcelán bol v bezpečí u mojej mamy a psa som s vetou: „Bolo mu za vami smutno“, odvliekla k svokrovcom. Zostaly už len deti, ktoré som nikam odvliecť nemohla, lebo odkedy sa dozvedeli o sťahovaní, rozplývaly sa blahom, že sa zase niečo bude diať. :-)

Prišiel osudný piatok. Ráno som otvorila oči, s hrôzou, čo nás čaká a manžela surovo vyhodila z postele, že musím poskladať postelné prádlo. Pozrel s veľavravným pohľadom na hodinky, ktoré ukazovali niečo okolo štvrť na päť a potom na mňa, či sa mu manželka už zbláznila, alebo to je len jej obvyklá recidíva blbnutia. :-)
Deti som ešte surovejšie vyhodila z postele, napriek tomu, že maly prázdniny, o siedmej a odporučila im, že keď ma nechcú naštvať, majú sa posadiť na stoličky a čušať, až kým neprídu sťahováci. Dcérka nesmelo pípla niečo o tom, že stoličky sú už dávno v pivnici, kde čakaly na presun, ale pripadalo mi to, ako nepodstatný detail, mávla som rukou a pokračovala v balení.
Okolo desiatej sa konečne dostavila čata ľudí, vrátane mojich rodičov, celej rodiny a ľudia od sťahovacej služby s obrovským náklaďákom, čo mi pripadalo trošku komické, vzhľadom na to, že sme sa sťahovali iba o 3 brány ďalej, presne v tom istom paneláku. :-)

Stratégia bola taká, že rodina, ktorá sa sťahovala do nášho bytu mala menej starostí, pretože sme pol roka predtým maľovali. Byt, do ktorého sme sa sťahovali sa mal maľovať počas sťahovania a to tak, že do jednej izby nanosíme veci a ostatné sa zatiaľ vymaľujú.
Blbý nápad. Fakt.

Keď sme naložili polovicu vecí do auta, išiel s nimi svokor. Bola som pokojná, balila som zatiaľ zbytok. Keď sa auto vrátilo, prinieslo veci rodiny, ktorá sa sťahovala do nášho bytu a naložili sme druhú polovicu vecí, povedala som si, že idem s nimi.

Ak som niekedy bola ne pokraji nervového zrútenia, tak to bolo vtedy.

V tom istom vchode, na tom istom poschodí sa sťahovala ešte jedna rodina a to presne tá, ktorej vchodové dvere boli oproti našim. Môj milovaný svokor to samozrejme všetko dal podonášať do toho NESPRÁVNEHO bytu!

Viete si predstaviť ten chaos? Sťahováci, o ktorých som nevedela, či sú naši, alebo ich, kopec nášho nábytku naskladaného vo vedľajšom byte a hysterická pani, ktorá prišla skontrolovať, čo sa deje s ich bytom a našla tam náš nábytok pokombinovaný s tým ich . Chvíľu sme sa dohadovali, keď sa tá pani posadila na schody a chytila záchvat, o ktorom som spočiatku netušila, či je to plač, alebo smiech. Bol to smiech. :-) Na tých schodoch som si vtedy našla aj kamarátku, lebo sme zistili, že v podstate sme rovnaké a u nich to pre zmenu dokašľal jej manžel. :-) Andrea to nakoniec vyriešila tak, že nám počas maľovania nášho nového bytu strážila nábytok u nich. 

Klud trval asi týždeň, lebo na druhý deň ráno nám v čerstvo vymaľovanej, čistučkej obývačke padla priamo v strede zo stropu omietka. Spávali sme v jednej jedinej izbe, medzi krabicami, kuframi a kvetmi. Pamätám si, ako som sa raz v noci zobudila na to, že mám na ruke ľadového medveďa a po prebudení zistila, že chladnička, ktorú sme pre istotu zapojili do elektriny sa otvorila a moja ruka si v nej oddychovala. :-)
Deti si k sebe zobrala svokra s poznámkou, že sú chúďatká a moju poznámku, či si nezoberie aj mňa úspešne odignorovala. :-)

Keď sme sa po „dovolenke“ chystali do práce a manžel sa pýtal, či netuším, kde sú čisté ponožky, odpovedala som mu milo, že to síce netuším, ale viem, kde sú vianočné ozdoby.    :-) A ďalší mesiac sme si s Andreou a jej rodinou vymieňali naše osobné veci, kufre, nábytok a ošatenie.:-)

A s manželom sme sa rozhodli, že nabudúce, keď sa budeme chcieť sťahovať, radšej si byt podpálime a odídeme z neho s deťmi, psom a jedným kufrom. :-)        

   
22.04.2003 - Dům a byt - autor: Nelinka

Komentáře:

  1. avatar
    [13] Ťapina [*]

    Monika: chápu

    superkarma: 0 22.11.2003, 14:54:09
  2. avatar
    [12] Simba [*]

    Moniko, zažívat bych to nechtěla, ale směje se tomu dobře ... z odstupu.

    superkarma: 0 10.11.2003, 12:15:11
  3. avatar
    [5] mirrea [*]

    Moniko, tvůj příběh potvrzuje starou známou pravdu o tom, že lepší než stěhování je požár

    superkarma: 0 22.04.2003, 15:17:05

Profil uživatele




Registrace nového uživatele | Zaslat heslo

Komerční tipy

Novinky

Dnešní vydání

Nové v rubrice

Nejčtenější články

Poslední komentáře

Fotogalerie

Partner rubriky

Ankety

Náš tip

Doporučujeme