Reklama



Za muža som si vzala skveleho chlapa, ktorého som milovala. Najviac som tužila po miminku, aby naš život bol dokonalý. Žili sme v baráku s jeho rodičmi a rozumeli sme si. Všetko sa zmenilo v deň svatby, kde sa moja tchýňa opila a spravila škandál.

 

Svatbu sme mali na Slovensku a poviem vám, že do ČR sa mi vobec s novou rodinou po jej výstupe nechcelo. Zistila som, že jeho mama je generál, ktorý riadi celu rodinu, ale so mnou jej to moc nešlo, a tak neni divu, že v baraku boli neustále hádky. Keď som otehotnela, všetko sa zlepšilo. Každy sa na miminko tešil. Dcerka bola krásna a ja šťastná. Naše hádky ale nastali znova.

 

A keď mala dcerka 4 mesiace, bola zima, vonku sneh a ona nas vyhodila. Manžel v práci, nemal sa nas kdo zastať. Nevadilo jej, že Šárka je malinka a nemáme kam isť. Vzala som kočár, kabelu a potrebné veci pre malu a šla som snehom, slzy mi padali na studené líca. Ešte že dcerka spinkala. Zavolala som kamarádke, či možme u nej prespať.

 

Samozrejme. Ešte ten večer nás však manžel priviedol spet do baráku, kde žijeme dodnes, pretože kam inam by sme šli. Manžel plakal a hovoril, že všetko sa urovná. Nič sa neurovnalo, svokra ma dodnes neznáša, všetko jej na mne vadí. Aspoň že vnučku má rada.

 

Ale má ju naozaj rada, keď bola schopná aj ju vyhnať na ulicu? Bola by najradšej, keby som jej malu nechala a ja šla. U manžela som mala vždy zastanie a teraz? Reaguje ako jeho mama: Ty bež,ale malu ti nedám!!!!

 

Autorka Slavka Štanglová je vítězka soutěže Příběh roku pro měsíc listopad v kategorii příběhy ze života.