Ivana až v dospělosti, když byla sama poprvé těhotná, zjistila, že mohla mít mnohem víc sourozenců. Přečtěte si autentický příběh, který nám poskytla čtenářka V19.

Matčina zpověď

Zdena postavila na stôl šálky s čajom a čakala, čo dôležité jej dcéra chce povedať. „Mami, som tehotná,“ povedala zrazu Ivana.

Zdene zažiarili oči a opýtala sa dcéry: „Milan už o tom vie, kedy bude svadba?“
„Veď práve o tom sa chcem porozprávať,“
odpovie dcéra neisto. „Nikto to nevie, robila som si testy. Vieš mami, iba pred mesiacom som si našla perspektívne zamestnanie, s Milanom nám to klape aj bez svadby, ja...“

Zdena sa smutne zahľadela na dcéru, poznala dobre jej povahu - ak sa pre niečo rozhodla, ťažko jej to bolo vyhovoriť. Keď sa dcéra zberala odísť, nedalo jej a povedala potichu: „Dieťa moje, neunáhli sa, aby si nemala výčitky svedomia ako ja.“
„Mama, o čom to hovoríš?“
spýtala sa Ivana. Výraz maminej tváre ju donútil sadnúť si. Zdena sa napila čaju a začala svoju spoveď...

„S ockom sme sa vzali nie preto, že som sa musela, ale preto, lebo sme sa mali radi. Raz pri bicyklovaní mi spadla reťaz a ja som sa ocitla na zemi, dostala som silné bolesti a začala krvácať. Keď nám v nemocnici oznámili, že som potratila, plakali sme ako malé deti. Lekár ma utešoval: Vy budete mať deti ako smeti, len aby ste sama neprišla na zákrok.

To teda nie, nikdy...

Za pár mesiacov som otehotnela a takmer celé tehotenstvo som strávila v nemocnici. Keď si sa narodila, boli sme najšťastnejšími ľuďmi na svete.“

mam

Zdena sa napila čaju a pokračovala. „Druhé tehotenstvo bolo tiež rizikové, do roka sa narodila tvoja sestra. Našťastie som mala veľkú pomoc a oporu o rodičov. Keď som však otehotnela po troch mesiacoch od pôrodu a lekár mi doporučil prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov, zrútil sa mi celý svet. Ako to poviem mame, ako dokážem s tým ďalej žiť?! Nedokážem opísať svoje pocity, bolo to ťažké rozhodovanie. Našťastie ma mama aj tvoj otec podržali...
Prešlo pár rokov a ja som otehotnela. Ocko mi nedovolil vykonávať žiadne domáce práce, všetko robil za mňa. Žiaľ, osud to zariadil tak, že som spadla zo schodov a v piatom mesiaci som potratila - mali to byť dvojičky.“

Zdena si zotrela slzy z očí a pokračovala vo svojej spovedi ďalej. „Ubehlo pár rokov, vy ste končili základnú školu a my sme s ockom uvažovali nad ďalším dieťaťom. Keď mi testy potvrdili tehotenstvo, ocko by ma aj na rukách nosil, len aby to dobre dopadlo. Vyšetrenie u lekára potvrdilo tehotenstvo, avšak mimomaternicové.“

Mama s dcérou sedeli za stolom, ticho rušil iba tikot nástenných hodín. Ivana podišla k mame, objala ju a povedala: „Mám Ťa rada, mamina.“


Ubehlo sedem mesiacov. Zdena stála v nemocničnej izbe pri dcérinej posteli a v náručí stískala z rozžiarenými očami malý živý batôžtek - svojho prvého vnúčika. Ivana sa na ňu usmiala a povedala: „S Milanom sme sa rozhodli, že sa bude volať Zdenko.“

mam

V19


A malá douška na závěr. Jak mi V19 napsala: „Ivana s Milanom práve pripravujú krstiny.“

Čtěte také...

Reklama