Deti sa na svet pýtajú väčšinou neočakávane.

Zrazu sa ohlásia, že už sú na ceste a svoje nádejné matky postavia pred jedno z najdôležitejších rozhodnutí v ich životoch.

 

Keď Andrea nastúpila na vysokú školu, vedela už čo chce, kam smeruje.

Mala 19 rokov, život pred sebou, našla si skvelého priateľa a samozrejme, ako zodpovedná mladá žena navštívila lekárku a dala si predpísať antikoncepciu, čiže nechceného otehotnenia sa nebála.

 

Užívala si života,  študovala, každú voľnú chvíľu precestovala.

Tešila sa na to, ako začne po škole pracovať, ako si založí rodinu, už vtedy svoje ešte nenarodené deti milovala.

 

Vyzeralo to, že je dieťa šťasteny.

 

Navštevovala posledný semester vysokej školy,  pomaly si hľadala prácu, vyzeralo to, že jej celý svet leží pri nohách.

 

Niekedy v tom období bola zo zdravotných dôvodov nútená zmeniť antikoncepciu a spraviť si prestávku v užívaní.

Myslela si, že za tých pár mesiacov sa jej nemôže nič stať, brala to plánovanie rodičovstva nezodpovedne a doplatila na to.

Keď zistila, že otehotnela, jej rozhodnutie bolo jasné.

Dohodli sa s priateľom, že na dieťa nie sú zrelí, že im „to“ spravilo škrt cez rozpočet.

Andrea podstúpila interrupciu.

 

Bohužiaľ, dostala sa do rúk lekárovi, ktorý pol roka na to prišiel o licenciu kvôli častému užívaniu alkoholu priamo na operačnej sále.

Výsledok bol ten, že jej lekárka pár týždňov po zákroku povedala, že už pravdepodobne nikdy nebude môcť mať deti.

 

Andrejke sa zrútil svet.

Svoju sterilitu brala ako trest za interrupciu, po nociach ju trápili výčitky svedomia, miešajúce sa s myšlienkami, že zničila život, ktorý v nej rástol a zároveň pokazila ten svoj.

Antikoncepciu brala ďalej, kvôli úprave cyklu, ale radosť zo života už nemala.

 

Asi po roku zabudla vziať jednu tabletku.

 

Keď sa po čase objavili príznaky, ktoré by si možno všimla, keby nemala diagnostikovanú sterilitu, nevenovala im pozornosť.

 

A neskôr, keď jej pri pravidelnej prehliadke lekár povedal, že čaká dieťa, mala chuť vyobjímať celučký svet.

Lekár ju okamžite dal hospitalizovať s tým, že ak Andrea toto dieťa donosí, stane sa svet svedkom zázraku.

 

Celých 8 mesiacov tehotenstva strávila v nemocnici na oddelení rizikovej gravidity, mala dovolené ísť maximálne na toaletu, ináč musela ležať celý čas s nohami hore, napriek tomu však toto obdobie patrilo k najkrajším v jej živote.

V duchu rozprávala svojmu nenarodenému dieťatku rozprávky, v duchu mu spievala.

Malý Davidko sa narodil asi mesiac pred termínom, bolo to odmalička živé, hyperaktívne dieťa a prvé týždne trávil v inkubátore, kam za ním jeho matka chodila každú voľnú chvíľu.

Dnes má 2 roky a je asi najmilovanejším dieťaťom, aké poznám.

 

Andrejke sa zapísala antikoncepcia do života veľmi hlboko.

Možno nebyť jej prvotnej nezodpovednosti, keď si myslela, že jej sa to stať nemôže, vedela by si naplánovať svoje materstvo do detailov.

Dnes je z nej zodpovedná mladá žena, ktorá sa poučila, že zodpovednosť voči vlastným deťom je jednou z najväčších..

 

Možno keby to vedela pred pár rokmi, dnes by hlboko v jej  očiach nezbadal ani veľmi vnímavý človek bolesť, ktorá tam má zostať až do konca jej života...

 
Reklama