Ako som objavila krutú pravdu, že aj nadpozemské bytosti kradnú.
Mala som asi štyri roky, keď sme sa cez leto prisťahovali do nového bydliska.
Do zimy si moji rodičia našli mnoho známych a kamarátov. Jednej kamarátky dcéra sa uvolila v tomto čase urobiť mne a mojej o rok staršej sestre Mikuláša. Sestra, pretože starší majú prednosť, ako prvá recitovala a spievala akúsi vianočnú pesnišku a ja som sa zaryto pozerala do zeme, lebo som si bola dobre vedomá toho, že som anjelik s čertom v tele a teda, že od Mikuláša dostanem akurát tak uhlie a nie čokoládu.
Zrazu sa Mikuláš nahol a urobil krok k sestre a to nemal. Spopod šiat mu vykukli papuče. Ale neboli to hociaké papuče, boli to Martine papuče.

A ja som začala bezmyšlinkovite kričať, vrieskať ,že Mikuláš je zlodej, lebo ukradol Marte papuče, a čo bude teraz Marta robiť, keď nebude mať papuče, nedostane od toho pravého Mikuláša darček,lebo tento zlodej jej ukradol papuče.

Týmto momentom u nás skončila idylka, ale ja som bola šťastná, lebo k sebe som si pritískala nie čokoládu, ale staré , rozšľapané a nie práve voňajúce papuče a Mikuláš šiel od nás bosý.
Ako to napokon s tými papučami dopadlo  si nepamätám.
A ešte pripomenutie všetkým, čo píšu Ježiškovi . Jeho adresa je:
Ježiško na Nebi
Pošta Modré oblaky
Na túto adresu listy odo mňa a aj od mojich detí vždy spoľahlivo došli.

Želám Vám v redakcii, ale aj Vám čitateľkám Ženy-in krásne prežite predvianočného času, ktorý je zahalený tajomstvom a očakávaním. HALUŠKA


Nenapsala jsi Ježíškovo směrovací číslo, ale najdu si ho na googlu.:-)) I my přejeme hodně štěstí a pohody.

Reklama