Rodina

Měla jsem z mateřství panický strach!

Vraví sa, že muži sa boja záväzkov. Že ich chytá panika, keď sa spomenie DIEŤA. Že sú bezradní, keď majú utíšiť či prebaliť nespokojné bábätko. Že odpadávajú už len pri myšlienke na pôrod. Že si chcú užívať slobodu. Že by ľudstvo vymrelo, keby sme to "nechali" na chlapov...
Nuž, ale v mojom životnom príbehu to bolo presne naopak.

S priateľom sme boli nerozluční od mojich 19 rokov. Spriaznené duše, ktoré sa perfektne dopĺňali, spolu plakali aj sa smiali, pomáhali si a zhodli sa úplne vo všetkom. Vlastne - až na 1 vec...
U nás som to bola JA, ktorá odmietala čo i len počuť o bábätku. Čo na tom, že nám bolo spolu fajn a že som už mala 25 rokov? Necítila som žiadne tikanie biologických hodín, nemala som pocit, že by mi niečo chýbalo. Nebola som kariéristka, no mala som prácu, ktorá ma bavila. Páčili sa mi dovolenky, čas na svoje koníčky, zabehnutý kolobeh všedných dní. Deti som mala odjakživa veľmi rada, ale - nevedela som si predstaviť, že by som mala vlastné. Bola by som - MAMOU! A tá zodpovednosť ma trošku desial.
V hĺbke duše som však cítila, že hlavný problém je v mojej psychike. Mala som totiž panický strach. Strach z pôrodu. Neviem to opísať, bolo to akosi vo mne, a nedokázala som s tým bojovať. Pre mňa to bolo čosi nepredstaviteľné, čo sa nedá zvládnuť ani prežiť, a navyše - čo všetko sa pri pôrode môže stať!
Priateľ bol však celkom iný typ. Deti ľúbil nadovšetko a od začiatku túžil po vlastnej rodinke. ON bol tým, kto o dieťatku rozprával, sníval, plánoval. A JA tou, ktorá túto tému vždy zahovorila...Na spoločnej dovolenke v Chorvátsku ma vzal na krásnu prechádzku popri pláži. Chytil ma za ruku a, tentokrát celkom vážne, prehovoril. O tom, ako ma má rád, ako si vie so mnou predstaviť budúcnosť, ale nedokáže žiť bez nádeje na vlastné dieťa. Že pozná môj strach, ale nenechá ma v ňom samä. Že bude stále pri mne, že ochotne pôjde pri pôrod a ak bude treba, kľudne zostane na "materskej". Dívala som sa do jeho úprimných očí a vedela som, že sa musím odhodlať a rozhodnúť. Ak nechcem stratiť svoju životnú lásku, musím prestať myslieť sebecky...

Znie to neuveriteľne, no o 2 mesiace mi tehotenský test ukázal 2 čiarky. Plakala som, opäť sa ma zmocnila panika a strach, ale elán a radosť, ktoré sálali z očí budúceho tatina, mi dodali odvahu.
Nikdy nezabudnem na 1. sonografické vyšetrenie, keď mi lekár ukázal malú "fazuľku" v mojom brušku. V tom momente sa vo mne niečo pohlo a pocítila som obrovskú, nekonečnú lásku k tomu malému stvoreniu. Opäť som plakala, no tentokrát už od šťastia.
Dokonca som rada privolila aj nasvadbu, ktorú sme za dva mesiace zorganizovali a bola rozprávková, veď sme na nej už boli "traja".
Manžel do bodky dodržal svoj sľub. Absolvoval so mnou všetky lekárske prehliadky, ultrazvuky, vyšetrenia, poradne...Držal ma za ruku pri pôrode a musím povedať, že mám na tento deň len tie najkrajšie spomienky. Dnes má naša milovaná dcérka už dva rôčky a je to naše úžasné slniečko, výnimočný dar. Neviem si bez nej už predstaviť život a dodnes ďakujem manželovi, že ma k tomuto rozhodnutiu tak trošku "dotlačil". Spoločná starostlivosť o malú princezničku nás ešte viac stmelila, posilnila a ja viem, že dcérka by si nemohla priať lepšieho tatinka (a snáď i maminku).
Odovzdávame jej všetku lásku, vedomosti, čas, čo máme, a ona sa nám odmieňa tým, aká je múdra, bystrá a šikovná.
Som vďačná za krásnu rodinku, za to, že sú súčasťou môjho života a že ja môžem byť súčasťou tých ich. Denne ma obohacujú, dávajú mi silu, lásku, motiváciu. A ja im za to nikdy nezabudnem povedať, ako veľmi ich ľúbim...

Majka

Pozn. red.: Text nebyl redakčně upraven.

Téma dne: Jak vám děti ovlivnily život?

I když by se to nemuselo zdát jako problém, touha po dítěti je jednou z věcí, které mohou pár nejen stmelit, ale i rozdělit. A v neposlední řadě je důležité nalézt shodu i nad jejich množstvím. Dnešní téma je tedy jasné, budeme se bavit o počtu dětí.

Pište mi příspěvky...

  • ... jak mi děti změnily život.
  • ... kolik chci dětí a proč.
  • ... nechci děti.
  • ... jsem/nejsem spokojená s počtem svých dětí, protože...
  • ... partner chce jiný počet dětí než já.
  • ... našla jsem si partnera kvůli dětem.

Své příspěvky posílejte na...

   
02.08.2010 - Děti - autor: Jakub D. Kočí

Komentáře:

  1. avatar
    [3] Alenka0010 [*]

    Krásné, máš úžasného partnera Sml67

    superkarma: 0 05.08.2010, 08:54:16
  2. avatar
    [2] tortora [*]

    Sml27 krásnýSml59Sml59Sml59taky jsem měla ten strach,děsnej,dnes už nemám,ale taky jsem musela k tomu dozrát,i když mnohem později než ty,ale i tak mám dvě dětiSml16

    superkarma: 0 02.08.2010, 18:32:40
  3. avatar
    [1] maje [*]

    máš neuvěřitelné štěstí a je dobře, že si ho vážíš. věř mi, tohle všechno není samozřejmost.Sml22Sml22

    superkarma: 0 02.08.2010, 14:11:13

Profil uživatele




Registrace nového uživatele | Zaslat heslo

Komerční tipy

Novinky

Dnešní vydání

Nové v rubrice

Nejčtenější články

Poslední komentáře

Fotogalerie

Partner rubriky

Ankety

Anketa: intimní kosmetika
Anketa: Pečete bábovky?
Jaké hračky kupujete svým vnoučatům?
Anketa pro maminky: Jaké kupujete hračky svým dětem?
Průzkum na téma finanční zajištění

Náš tip

Doporučujeme