v dětsví toužila po kole, ale rodiče stavěli dům, a na kolo nezbývaly peníze. A tak za čerstvý chleba, namazaný máslem a povidly jezdila na kole kamarádky, která jí ho půjčovala. Když to prasklo, dostala doma výprask.

Hračky môjho detstva boli na dnešné pomery skromné a deti dostávali knihy napr. Timur a jeho družina, Čuk a Gek, farebné ceruzky, rôzne hry ako človeče nezlob se, lopty, švihadlá, drevené hračky, bakelitové alebo kovové autíčka, handrené bábiky, stavebice Merkur., plyšové hračky.

K prvým hračkám patrili plechové formičky a vedierka do piesku. Hračky boli vzácne. V lete sme sa hrávali vonku na lúke, pásli sme husi a z lúčnych kvietkov sme si vili nielen vence, ale sme si vyrobili napr.kráľovstvo, princezné a hrali sme divadlo.

Spomínam si na Vianoce, keď som dostala prvú handrenú bábiku, brat húpajúceho sa koníka a mladšia sestra pískajúcu gumovú kačičku. Sestra mi chcela bábiku zobrať, samozrejme som jej ju nechcela dať, ako sme sa miksovali, odtrhli sme jej hlavu, z ktorej trčala slama. Ešte aj na Vianoce sme dostali varechou... Ešte dobre, že bábika bola handrená, a dala sa zošiť. Ako deťom nám vôbec nevadilo, že máme každá rovnakú bábiku, boli sme šťastné, že ju vôbec máme a keď nám mamky uštrikovali alebo ušili zo zbytkov látok oblečenie boli sme v siedmom nebi.

Keď som bola staršia veľmi som túžila po bicykli a brat chcel korčule tzv.šlajfky. Pretože naši nemali veľa peňazí, mamina nepracovala, stavali sme rodinný dom, na Vianoce sme dostali spoločný darček - šlajfky. Bolo že to radosti, keď nám otec vylial na dvor vodu a ráno sme si každý obuli jednu korčuľu a poď ho na ľad... Kamarátka dostala bicykel a keďže mojou veľkou túžbou bolo aspoň sa pobicyklovať, nosila som jej čerstvý chlieb /ktorý moja mamina piekla/ natretý domácim maslom a slivkovým lekvárom a ja som sa mohla za to bicyklovať.

Samozrejme keď to celé „prasklo“, dostala som od našich výprask. Nie že by sa báli o mňa, ale čo ak sa bicyklu niečo stane - z čoho zaplatia škodu? Ponorená do spomienok zisťujem, že mám najkrajšie spomienky na to, čo som nemala. A napriek tomu som mala šťastné detstvo. Len sa to našim deťom a vnúčatám ťažko vysvetľuje ...

V prílohe posielam fotky z detstva, ktoré sa ešte zachovali - naše zimné oblečenie „oteplovačky?“a vianočný darček - húpajúci sa koník.

foto

koník

Pekný deň zo Slovenska V19

Milá V19, díky za krásný příběh z dětství a fotografie

Text nebyl redakčně upraven

 

 

Reklama